Dvadsiateho augusta 1890 sa narodil ikonický autor hororu 20. storočia Howard Phillips Lovecraft. Jeho verzia postavenia človeka vo svete je pomerne temná a nedáva veľa nádeje na dobré konce, no tie nie sú prítomné ani v dielach ďalších autorov.
V troch odlišných komiksoch sa pozrime na spôsob, ako sa pristupuje k strachu s priepasťou desaťročí. Od Lovecrafta ku kanadskej autorke Emily Carollovej a japonskému virtuózovi hororového komiksu Džundži Itóovi vedie kľukatá cesta plná vizuálneho majstrovstva a scenáristickej originality.
Komiksoví pápeži s pochybnou povesťou Čítajte Argentínska adaptácia Lovecrafta
Najnovším prírastkom do komiksovej knižnice venovanej dielu Howarda Phillipsa Lovecrafta (1890 – 1937, ďalej len HPL) je výtvarne podmanivý opus Mýtus Cthulhu, venujme mu priestor, ktorý si zaslúži.
Pôvodne vychádzali jednotlivé poviedky už v sedemdesiatych rokoch 20. storočia a ich autori, výtvarník Alberto Breccia (1919 – 1993) a scenárista Norberto Buscaglia, pozdvihli argentínsky komiks na mimoriadne vysokú úroveň.
Pokúsili sa dokonca do komiksovej podoby urobiť adaptáciu časti románu O hrdinoch a hroboch od argentínskeho spisovateľa Ernesta Sabata, konkrétne kapitolu Správa o slepcoch, ktorá je považovaná za jeden z vrcholov Sabatovej tvorby.
V knihe Mýtus Cthulhu je až deväť poviedok, ich scenáristické spracovanie je pomerne minimalistické. Lovecraft písal ornamentálne, rozvláčne, používal dlhé súvetia a čitateľsky je niekedy náročný. Buscaglia preto vybral z textov to najdôležitejšie, zvyšok nechal na sile výtvarného spracovania.
Maľba Alberta Brecciu sa značne líši od súčasného komiksu. Pripomína skôr
