Keď herečka TÁŇA PAUHOFOVÁ nemohla hrať, oddychovala a bola viac sama so sebou. "Nechcem však, aby tragédia zvonku bola tým, čo mi zabezpečí na chvíľu pokoj," uvažuje o svojej pracovnej vyťaženosti, ktorú narušila pandémia.
Chvíle pokoja by radšej nachádzala v plne funkčnom systéme. Kultúra bude podľa nej vždy druhoradá, ak ju budeme považovať za samozrejmosť.
V rozhovore pre SME hovorí aj o tom, čo by robila, keby sa musela herectva vzdať, čo si myslí o nosení rúšok, aká bola skúsenosť natáčania filmu medzi dvoma vlnami pandémie a ako vidí kvalitu filmov, v ktorých hrá.
Kultúrne podujatia sú znova obmedzené. Kým sa situácia nezlepší, je dovolených len 50 ľudí, medzi ktorých sa rátajú účastníci aj účinkujúci. Čo bude s divadlom ďalej?
Herec roka Milan Ondrík: Ľudia sa za vieru iba skrývajú, zabúdajú milovať Čítajte Snažíme sa prispôsobiť novým podmienkam a spraviť aspoň to, čo sa dá - tak, aby bolo stále prioritou zdravie. Skúšame nové projekty, máme v pláne hrať aspoň komornejšie predstavenia a čiastočne prejsť aj do online priestoru. Každopádne, divadlo potrebuje naozajstného diváka.
Pokiaľ viem, do dnešného dňa nebolo žiadne kultúrne podujatie ohniskom nákazy a diváci neboli nijako ohrození, pretože opatrenia veľmi zodpovedne dodržiavame.
Žiaľ, chaos, ktorý je vnášaný nekonzistentnosťou a neustále sa meniacimi opatreniami, vytvára väčšiu paniku, než je potrebné. Vyvoláva aj strach z účasti na kultúrnych podujatiach alebo nedôveru v to, či sa vôbec uskutočnia.
Čo bude s divadlom ďalej - hlavne potom, ako sa situácia zlepší - majú vo veľkej miere v rukách aj diváci. My budeme robiť všetko, čo je v našich silách.
Aká bola nálada v SND po vynútenej pauze?
Napätá aj radostná. Neistota strieda eufóriu z toho, že sme tam, kde máme byť a robíme to, čo máme robiť. Blízkosť, ktorú tak potrebujeme, strieda strach z nej.
Nič to však nemení na tom, že tam chceme a potrebujeme byť. Spolu navzájom aj s divákmi.
Rozmýšľate o budúcnosti kultúry?
Samozrejme, rozmýšľame a diskutujeme o tom veľmi často. A nie sú to iba povzbudivé rozhovory. Uvedomujeme si, že my si to sami nevydiskutujeme ani nevyriešime.
My bez divákov ale existovať nedokážeme, strácame tak zmysel aj opodstatnenie. Sme nesmierne vďační za akúkoľvek podporu vo forme dôvery, záujmu, pozitívneho prístupu a spolupatričnosti.
Veľa premýšľam nad tým, ako sa z umelcov a ľudí pracujúcich v oblasti kultúry stali chvíľami až nepriatelia spoločnosti, pričom je to presne naopak.
