BRATISLAVA. V roku 1998 nakrútil jeden z najdôležitejších filmov, ktoré reagovali na vojnu v bývalej Juhoslávii. Sud prachu pomáhal vonkajšiemu pozorovateľovi pochopiť, prečo sa proti sebe postavili ľudia, ktorí pred tým žili nekonfliktne a kamarátsky vedľa seba.
Režisér Goran Paskaljevič v ňom nechal vyniknúť temperament, mentalitu, vieru aj predsudky obyvateľov Balkánu.
Exhumované telá v kamióne. Armáda masovú vraždu kryla, film ju odtajnil Čítajte Tak ako Underground Emira Kusturicu a Krajina Denisa Tanovica bol jeho Sud prachu dielom, ktoré nechcelo popierať nič z toho, čo sa počas rokov vojny dialo.
Paskaljevič chcel, aby aj Srbi hovorili o svojej časti viny a bol preto doma nepohodlný. Svet, naopak, ho počúval.
Zomrel 25. septembra v Paríži, mal 73 rokov.
Nechceli, aby šiel na Oscara
Z rodného Belehradu sa Paskaljevič odsťahoval v roku 1992. Vybral si Francúzsko. Domov sa chcel pravidelne vracať, ale nie všetci Srbi boli naladení počúvať jeho kritiku Miloševiča.
