BRATISLAVA. Raz sú hromadné podujatia zakázané, potom zas povolené, ale s obmedzením počtu osôb. Raz môže byť v interiéri päťsto ľudí, inokedy päťdesiat.
Len aby toto nebola Koliba II Čítajte Raz bez účinkujúcich, inokedy s nimi. Raz treba mať negatívne testy účinkujúcich, inokedy nie.
V jeden deň premiér tvrdí, že kultúru treba odškodniť, lebo ju nemožno nechať zahynúť, o pár dní neskôr už v rozhlasovom éteri rozpráva, že prvú pomoc už dostala a kultúra nemá byť v špeciálnej kaste.
Ak je na Slovensku oblasť, ktorá trpí spomedzi všetkých oblastí života najviac nielen pre pandémiu koronavírusu, ale aj pre neustále sa meniace a zmätočné protiepidemiologické opatrenia, je to kultúrny a kreatívny priemysel.
Ľudia z kultúry bijú na poplach od marca, no zdá sa, že ich nik nepočuje. Ak nezačnete konať, skončí sa to katastrofou, odkazujú.
Sú to existenčné problémy
Pavol Smolka, hudobník a manažér, člen Hudobnej únie Slovenska už pred niekoľkými dňami na svojom facebooku opísal zúfalú situáciu. List adresoval premiérovi.
