Režisér Peter Jackson mal o niekoľko dní začať nakrúcať trilógiu Pán prsteňov, ale ešte mu chýbal herec, ktorý by zahral Aragorna. Stráviť osemnásť mesiacov na Novom Zélande sa skoro nikomu nechcelo a VIGGO MORTENSEN váhal.
Až jeho syn, vtedy dvanásťročný čitateľ Tolkiena, ho presvedčil, aby úlohu ušľachtilého bojovníka prijal. A tak vznikla krásna filmová postava a jeho kariéra sa prudko rozbehla.
No Viggo Mortensen, herec s americkými aj dánskymi koreňmi, nedáva najavo, že je veľkou hviezdou. Je pokojný a prístupný, v rozhovore pre SME hovoril o veciach, ktoré ho v živote boleli, ale zároveň formovali.
Stretli sme sa s ním na festivale v San Sebastiane, kde sa premietal jeho režisérsky debut Falling, ktorý vychádza z jeho spomienok na detstvo, rozchod jeho rodičov a z komplikovaného vzťahu, aký len medzi otcom a synom môže byť.
Vaši rodičia sa rozviedli. Koľko ste mali rokov, keď si si začali uvedomovať, že niečo doma nie je v poriadku?
Mohol som mať päť alebo šesť, keď som si naplno uvedomil, že v ich manželstve je problém.
Teda dosť skoro.
Najprv som si myslel, že všetky deti to majú rovnaké, že v každej rodine je to tak. Moji rodičia mali odlišné temperamenty, ale oboch som ich ľúbil. Raz som bol na strane jedného, raz na strane druhej, keď sa hádali.
Nepýtal som sa, či je to normálne, alebo nie, nič iné som prosto nepoznal. Potom som však videl aj iné rodinné modely, iné vzťahy medzi manželmi, inú domácu atmosféru, aká bola u nás, a začal som to chápať.
Vedeli vaši rodičia, že si ich nesúlad všímate?
Pamätám si, ako za mnou do izby prišla mama, keď som mal desať rokov.