Stretli sme sa v posledný augustový deň v centre Bratislavy. Člen skupiny Polemic, spoluautor viacerých hitov, ale aj detských knižiek Život Adama Peter „Petko“ Opet prišiel na stretnutie klasicky bosý. Nie preto, že by tým chcel symbolizovať, že umelci už nemajú na topánky. Aj keď z prístupu štátu ku kultúre (nielen v čase koronakrízy) to tak môže vyzerať.
Ako vnímate ako muzikant minulý polrok vášho života?
Pre nás bolo zrušenie koncertov úplným šokom. Ešte s sobotu 7. marca sme hrali spolu s Medial Banana plní energie v trenčianskom klube Piano. Prvé informácie o pandémii sme už síce mali, ale zďaleka sme si nemysleli, že sa zastaví svet.
V pondelok sa začalo v Bratislave so zatváraním škôl a my sme si mysleli, že ďalší víkend budeme hrať na východe. A už sme dohrali. Odrazu sme netušili, čo bude. Sú to vlastne veci, ktoré sme ani nechceli tušiť, ani sme si ich nepredstavovali.
O koľko koncertov ste prišli?
Najmenej tridsať zrušených koncertov, časť sa uskutočnila v lete v oklieštenej podobe a do konca roka to je ďalších minimálne tridsať vystúpení. Sme kapela, ktorá hráva veľa.
Väčšina slovenských hudobníkov musí mať dve zamestnania. Mnohí z nich stratili aj druhý príjem Čítajte Živé koncerty sú naša výkladná skriňa. Sme v tom asi silnejší ako v štúdiovej robote. Ale okrem toho, že sme prišli o prácu a financie, prišli sme o motiváciu. Načo sa vlastne zlepšovať, načo hrať, keď nebudeme koncertovať?
Načo cvičiť na nástrojoch, keď si človek rezervuje koncerty a štyri z piatich mu zrušia a ten piaty s ním niekto ešte vyjednáva cenu? Je to veľká neistota v celej kultúrnej obci, pretože obmedzenia sú v tomto prípade likvidačné.
Koľkí z vás sú profesionálni muzikanti, ktorých Polemic vlastne živí na plný úväzok?
Fungujeme tridsaťdva rokov ako partia kamarátov, ktorá sa postupne profesionalizovala. Väčšina z nás sú živnostníci alebo umelci na voľnej nohe. Polemic je náš hlavný zdroj príjmov, ale väčšina z nás má aj ďalšie aktivity – niektorí kolegovia z kapely učia hudbu na ZUŠ-kách, klavirista učí na VŠMU, niektorí niekde pracujú na malé úväzky.
Polemic je pre nás hlavný, ale nie jediný zdroj príjmu. Je to aj preto, že aj v tých najlepších časoch sme sa živili muzikou, ale to neznamená len honorár za akciu. To sú výdavky na nástroje, technika, doprava. Náš príjem je závislý od koncertovania.
Ak nie sú koncerty, nie sú ani príjmy. Bohužiaľ, teraz musíme venovať energiu aj veciam mimo kapely, aby sme prežili. Okrem jedného všetci máme deti, rodiny, platíme hypotéky, chceme slušne žiť. Určite nás táto situácia finančne nepekne zasiahla.
Okrem vás ôsmich, čo ste na pódiu, koľko ľudí potrebujete na koncert?
Robotníci kultúry, ktorí stoja za nami a nevidno ich – v prvom rade zvukár a manažér, ktorí sú zároveň členmi kapely, dvaja technici, ktorí zapájajú nástroje a chystajú pódium, aby sme my mohli hrať, ďalej jeden chlapec pre všetko.
Príležitostne využívame ďalšie služby, ako sú štúdiová práca, výroba videí, strihač, kostymérka, režisér, kameramani – na jednom videoklipe niekedy robí aj päťdesiat ľudí desiatky hodín.
Väčšina divákov si neuvedomuje, koľko remeselnej práce je za umeleckým dielom, hudbou, koncertom, divadlom, ale aj knihou. Ako vnímate pomoc od štátu?
