BRATISLAVA. Keď sa o nej hovorí, často jej dávajú prívlastok autobiografická poetka. Básni o detstve a rodinnom živote aj o úzkom vzťahu medzi rodičmi a súrodencami.
Jej básne sú presýtené emocionálnou intenzitou, medituje o osobných skúsenostiach aj o modernom živote.

Poetka Louise Glücková sa po 27 rokoch stala prvou americkou spisovateľkou, ktorá získala Nobelovu cenu za literatúru.
Sedemdesiatsedemročná autorka je v poradí šestnástou ženou, ktorá toto ocenenie v histórii udeľovania cien dostala.
Švédska akadémia ocenila, že Glücková vo svojich dielach hľadá univerzálnosť. A aby ju našla, inšpiruje sa mýtmi a klasickými motívmi, ktoré možno nájsť vo väčšine jej diel, ktoré z nej robia jednu z najvýznamnejších poetiek súčasnej americkej literatúry.
Učenie iných ju nakoplo v tvorbe
Keď na začiatku šesťdesiatych rokov študovala na Kolumbijskej univerzite, jej mentorom bol básnik Stanley Kunitz. Často na neho v rozhovoroch spomínala ako na tvrdého učiteľa, ktorý nerozdával slová chvály zadarmo.
Hoci je dnes sama profesorkou angličtiny na univerzite Yale v New Haven, v mladosti bola presvedčená o tom, že básnici by nemali učiť.