V rokoch 1973, 1977 a 1978 sa benátsky filmový festival z rôznych príčin nekonal. Teraz mu nezabránila ani pandémia Covid-19, ktorej prvotným európskym epicentrom s katastrofálnymi následkami bolo práve severné Taliansko.

V Benátkach mali prednedávnom svetové premiéry filmy Gravitácia, Birdman, Spotlight, La La Land, Tvar vody, Favoritka, Roma a Joker, ovenčené neskôr Oscarmi. Od Berlinale na sklonku februára sa tohto roku pre pandémiu nekonal žiadny veľký filmový festival.
Svet preto čakal, že Benátky ponúknu výber toho najlepšieho, čo neuviedli zrušené prehliadky. Nestalo sa.
Benátsky festival namiesto créme de la créme výstižne a nespochybniteľne zobrazil skutočný stav, do ktorého uvrhla kinematografiu pandémia. Prerušila a pozastavila veľké projekty slávnych tvorcov, čím zvýhodnila menej známych autorov, mladých i vyhasínajúcich, tvoriacich v malých nezávislých produkciách, často mimo tradičných filmových veľmocí.
V súťažnej osemnástke napokon našli miesto aj Amos Gitai, Andrej Končalovskij, Kioši Kurosawa, Kornél Mundruczó, Malgorzata Szumowska, Gianfranco Rossi a Jasmila Žbanić, mimo súťaž Pedro Almodóvar s polhodinovou adaptáciou Cocteauovho Ľudského hlasu i americký oscarovský dokumentarista Frederick Wiseman.
Sterilizovaný festival
Benátky chceli byť prvým veľkým filmovým festivalom po pandémii. Stali sa prvým veľkým filmovým festivalom počas pandémie. „Festival bude naživo, alebo nebude vôbec,“ vyhlásil riaditeľ Alberto Barbera.