FOTO
Oasis a Coldplay. Obe britské gitarové skupiny v týchto dňoch vydali nové albumy. Jedna sa pokúša predrať na výslnie svetovej popmusic, druhá ho postupne bez veľkých fanfár opúšťa. Oasis už majú miesto v histórii, Coldplay ju v súčasnosti tvoria, napísal výstižne denník The Guardian.
More melanchólie
Coldplay zneli v roku 1996 ako každá druhá londýnska skupina, ktorá má v skúšobni plagát írskych U2. S pribúdajúcimi nahrávkami sa prepracovali na najdôležitejšiu britskú kapelu súčasnosti, ktorá prevzala žezlo od kráľov britpopu 90. rokov, čiže od skupiny Oasis.
Predstavte si, že ste v koži členov Coldplay, v podvedomí nosiacich želanie kritikov a fanúšikov, ktorí ich pasujú za nástupcov U2 a váš líder sa ožení s hollywoodskou hviezdou Gwyneth Paltrowovou, takže ste aj pod drobnohľadom papparazzi.
Na novom albume nazvanom X&Y Coldplay pracovali pod tlakom, ktorý nemuseli uniesť. V štúdiu strávili dlhých šestnásť mesiacov! Počas tejto doby zmietli zo stola až päťdesiat piesní, napísali nové, vymenili producenta, aby na záver zapracovali viac elektroniky. Výsledkom je zvuk, ktorý spevák Chris Martin charakterizuje ako niečo medzi Bobom Dylanom a nemeckými Kraftwerk.
Predchádzajúci A Rush Of Blood To The Head (2002) priniesol hity, ale aj bohatý a hlavne rôznorodý materiál, ktorý skupina vybrúsila na koncertoch, čo zachytáva ich prvé DVD Live 2003. Bohužiaľ, novinka znie ako jedna dlhá pieseň, rozdelená na dvanásť dielov. Ako koncepčný album od novodobých Pink Floyd, v ktorom sa začínate orientovať až po viacnásobnom počutí.
Ak by ste sa chceli utopiť v mori melanchólie, ste tu správne. Nové piesne pôsobia však príliš neosobne a všeobecne, akoby Coldplay na ceste za slávou zabudli sami seba. V tom spočíva najväčšia slabosť albumu, ktorý má na druhej strane aj svoje vrcholy. Napríklad v skladbe What If alebo v spevavej Fix You. Ihneď zaujme aj trinásta, skrytá pieseň Till Kingdom Come, v ktorej Martin pripomenie svoje skladateľské majstrovstvo.
Naopak, prvý singel Speed Of Sound až trestuhodne pripomína predchádzajúci veľký hit Clocks. Znie to príliš coldplayovsky, napísal magazín The Rolling Stone, ktorý udelil albumu iba tri z piatich hviezdičiek. Od nahrávky, ktorá sa začala predávať po celom svete v pondelok, sa očakáva útok na prvé miesta hitparád v celom svete. Podarí sa jej to?
Bratia bez trikov
Ako očakávaný návrat do "starých dobrých čias" je avizovaný nový album skupiny Oasis, ktorý sa volá Don't Believe The Truth. Zostane to však iba zbožné prianie fanúšikov.
Oasis už dávno nie sú piati veľkohubí chlapci z robotníckeho prostredia Manchesteru, ktorí viedli vojnu s rivalmi zo skupiny Blur a snažili sa tromfnúť hitovky tandemu Lennon/ McCartney. S výnimkou bratov Gallagherovcov, čiže Liama a Noela, Oasis už opustili všetci pôvodní členovia (niektorí pred strachom zo slávy, iní znechutení z katastrofálneho vzťahu medzi súrodencami -lídrami). S príchodom nových hudobníkov sa skupinová chémia postupne vytratila a Oasis nadobro prišli o svoje čaro.
A Noelovi, kedysi pasovanému za "najlepšieho skladateľa svojej generácie", došli nápady. Don't Believe The Truth trpí podobnou chorobou ako predošlé platne Heathen Chemistry (2000) a Standing Of The Shoulder of Giants (2002). Čerstvej desaťpesničkovej kolekcii chýbajú opäť Noelove nosné melódie, ktorými zaplnil prvé dva, kľúčové albumy svojej kapely.
V Oasis dnes skladajú všetci členovia, spevák a problémový muž Liam dokonca prispel tromi piesňami. Najzaujímavejšie sú aj tak veci od Noela. Nikdy sa netajil tým, že si požičiaval od slávnych vzorov. V starších piesňach Oasis by ste našli odkazy na The Beatles, The Jam alebo Small Faces, ale hity ako Live Forever alebo Some Might Say zneli vďaka novému hutnému gitarovému zvuku dostatočne originálne. Sólový gitarista a občasný vokalista však dnes kradne príliš okato. Mucky Fingers je viac než len ponáškou na Waiting For My Man od skupiny Velvet Underground, začiatok singla Lyla sa zase až príliš nápadne ponáša na rollingstonesovskú Street Fighting Man.
Sen o najväčšej rokenrolovej skupiny sveta sa, zdá sa, skončil. Oasis dnes pripomínajú starú rokenrolovú partiu, ktorá si z času na čas zahrá a na svoju minulosť sa pozerá ako na horu, na ktorú sa už nedá vyliezť.
Coldplay a Oasis - hviezdy svietiace verzus hviezdy dohasínajúce. FOTO - MONITOR EMI, SONYMUSIC/BMG
