Režisér úspešného animovaného filmu Šarkan: Rodičia nevedia, ako sa s deťmi rozprávať o smrti

Keď sa mladý režisér MARTIN SMATANA na začiatku ľuďom zdôveril, že by chcel nakrútiť animovaný film pre deti o smrti, mnohí sa ho pýtali, či sa nezbláznil.

Otázok detí o smrti sa všetci rodičia akosi prirodzene desia. Čo im povedať? Ako im to vysvetliť?

Napriek nevôli okolia si však režisér urobil po svojom. Vznikol film Šarkan, ktorý je už vyše roka a pol na úspešnej festivalovej šnúre. Na konte má už štyridsať rôznych ocenení a najnovšie ho kúpilo aj múzeum MoMa v New Yorku.

Denník SME sa s režisérom Martinom Smatanom rozprával nielen o tom, ako s deťmi hovoriť o smrti, ale i profesii animovaného tvorcu a jeho najnovšom projekte Dobrosaurus.

Čo bolo za rozhodnutím nakrútiť film pre deti o smrti?

Keď som mal tak päť, šesť rokov, začal som sa zaoberať nielen tým, odkiaľ som sem prišiel, ale mal som aj iné existenčné otázky. A keď sa dieťa začne na to pýtať, nikto mu na to zrazu nedokáže uspokojivo odpovedať. Zrejme aj preto, že to nikto nevie.

To, že deti zaujímajú témy ľudskej existencie, vnímam aj na animačných workshopoch, na ktorých učím deti animovať.

Prečo im nikto nevie dať uspokojivú odpoveď?

Hovoriť s deťmi na tieto témy môže byť veľakrát pre rodičov nepríjemné. Je to stále tabuizovaná téma, ktorej sa rodičia radšej vyhýbajú. Okrem toho, sami rodičia sa možno smrti boja, pretože nikto nevie, čo bude po nej. To si môžeme len domýšľať a predstavovať.

Museli ste si naštudovať, ako s deťmi hovoriť o smrti?

Prečítal som niekoľko kníh z oblasti psychológie o tom, ako sa baviť s deťmi o smrti. Všade som sa dočítal, že určite nepomáha túto tému zľahčovať alebo bagatelizovať a pomenovávať smrť zjednodušenými názvami.

Napríklad, namiesto toho, že človek zomrel, povedať pred dieťaťom, že odišiel. Ono si to môže vyložiť nesprávne, a keď potom jeho rodič pôjde napríklad do obchodu, bude sa báť, že sa už nemusí vrátiť.

Alebo povedať, že človek zaspal. U dieťaťa tým potom môžu vyvolať aj traumu, pretože keď bude mať ísť spať, bude sa báť, že sa potom už nemusí zobudiť, rovnako ako jeho babka alebo dedko.

Aj preto je lepšie sa o takejto náročnej téme rozprávať s deťmi na rovinu. Rodič by si mal s nimi sadnúť a pokúsiť sa im trpezlivo vysvetliť, že smrť je prirodzeným vyústením životnej cesty. Že je to súčasť života a že všetko živé na svete musí raz zomrieť, od malých chrobáčikov, cez psíkov až po ľudí. A túto myšlienku som chcel dostať aj do filmu.

Výroba bábok do filmu Šarkan. (zdroj: Archív M. Smatanu)

Na čo ste stavili?

Pripravoval som síce film o smutnej a náročnej téme, ale vytýčil som si cieľ, aby sa príbeh skončil aj trochu happyendom. To sa samozrejme navzájom dosť bije, ak vezmeme do úvahy, že dedko vo filme zomrie.