BRATISLAVA. Mali jasný postoj k umeniu, ale aj k politickému a spoločenskému dianiu. Nepáčilo sa im, čo sa v 50. rokoch minulého storočia robilo v maľbe a umení.
Generačne, ale i názorovo blízki maliari i sochári sa preto koncom 50. rokov spojili v Skupine Mikuláša Galandu, ktorá významne zasiahla do smerovania výtvarného umenia na Slovensku. Chceli predovšetkým to, aby mohli tvoriť slobodne. Aj preto odmietli dogmu socialistického realizmu.
Posledný žijúci člen skupiny Rudolf Krivoš zomrel v nedeľu 18. októbra. Mal 86 rokov.
"Krivoš zostal bytostným maliarom, jemu bol ateliér a natiahnuté plátno jednoducho všetkým. Výborný maliar to bol," hovorí výtvarný teoretik Juraj Mojžiš.
Pre slobodu, ktorú galandovci hľadali, ich komunistický režim bedlivo sledoval. Ideológom sa ich diela nepozdávali. Označovali ich za "typické výplody úpadkového západného výtvarného umenia" a tvrdili, že urážajú robotnícku triedu, lebo galandovci maľujú robotníkom malé hlavy.
Tradície, ale moderne
Skupina Mikuláša Galandu vznikla na popud Vladimíra Kompánka v druhej polovici 50. rokov minulého storočia.
Čoskoro sa Andrej Barčík, Anton Čutek, Vladimír Kompánek, Rudolf Krivoš, Milan Laluha, Milan Paštéka, Andrej Rudavský, Ivan Štubňa a Pavol Tóth začali stávať legendami slovenskej moderny.
