BRATISLAVA. Bolo jej to jasné pri každom bozku, zakaždým, keď si vedľa neho v noci líhala. Viem, že myslíš na ňu, keď sa ma dotýkaš, hovorila mu.
Bola síce jeho novou a čerstvou láskou, ale nemohla sa zbaviť presvedčenia, že v jeho živote je stále prítomná ona: jeho bývalá manželka. Jeho bývalá, mŕtva manželka.

Chorobná žiarlivosť a posadnutosť ženou, ktorá mohla byť krajšia, noblesnejšia, príťažlivejšia, je v srdci psychologického trileru Rebecca.
Ešte pred osemdesiatimi rokmi ho majstrovsky nakrútil Alfred Hitchcock a dnes dostal novú, o nič horšiu podobu. Oba filmy vznikli podľa rovnakej knihy.
Tak vo filme, ako aj v knihe nemala hlavná hrdinka a rozprávačka príbehu meno. Nazývala sa len „druhou pani Winterovou“.
Odkiaľ sa taká postava nabrala? To bola záhada, ktorej sa literárni historici s chuťou venovali.
Žiarlila na ňu alebo bola do nej zaľúbená?
Anglická spisovateľka Daphne du Maurier musela vedieť, aké to je, keď chorobná žiarlivosť ovládne každý pohyb v tele aj duši. Keď myseľ ide vybuchnúť a páli ako horiaci dom.
Podstatu príbehu Rebecca zažila sama.