Barbara Sigmundová (1987) je vyštudovaná translatologička, živí sa ako prekladateľka na voľnej nohe. Zo španielčiny preložila napríklad zbierky poviedok Jorgeho Luisa Borgesa Fikcie a Alef, z angličtiny román Juliana Barnesa Jediný príbeh a román Anny Burnsovej Mliekar.
Za preklad Fikcií získala Prémiu Literárneho fondu. Venuje sa aj audiovizuálnemu prekladu, najmä tvorbe titulkov pre filmové festivaly a distribučné spoločnosti. Je predsedníčkou združenia literárnych prekladateľov a redaktorov DoSlov.

Prekladáte z angličtiny a zo španielčiny, knižne vám vyšli preklady poviedok, románov, nedávno ste do slovenčiny prebásnili knižku pre deti. Dokážete zo svojich prekladov vybrať jeden, ktorý je vášmu srdcu najbližší?
Najviac mi prirástla k srdcu kniha, na ktorej som pracovala najdlhšie, a ktorá mi otvorila dvere do vydavateľského sveta – zbierka poviedok J. L. Borgesa Fikcie. Analýze starších slovenských prekladov Borgesových textov som sa venovala počas doktorandského štúdia.
Po obhajobe dizertačnej práce ma viacerí skúsenejší kolegovia povzbudili, že sa im páči koncepcia, akú som navrhla pre budúce preklady Borgesových poviedok.
Dodali mi odvahu preložiť jednu poviedku, potom ďalšiu, potom osloviť vydavateľstvo, požiadať o štipendium, a napokon z toho vznikla krásna a úspešná kniha, po ktorej začali prichádzať ďalšie ponuky na spoluprácu s vydavateľstvami.
Krátko po vydaní románu Anny Burnsovej Mliekar sa v slovenských čitateľských vodách zdvihla vlna pozitívnych reakcií nepochybne aj vďaka vášmu vynikajúcemu prekladu. S akými najväčšími problémami ste sa stretli pri preklade?
Mliekar je výnimočná kniha po všetkých stránkach. Nielen sugestívnym spracovaním nadčasového príbehu o útlaku žien (a všetkých „neprispôsobivých“) v ultrakonzervatívnej spoločnosti či svojským humorom, ale najmä originálnym rozprávačským štýlom.