Príbehy v knihách slovenskej autorky Silvie Bystričanovej vyvolávajú dojem, že sú o ľuďoch, ktorých poznáme. Ba dokonca ich poznáme až do takej miery, že sa nám zdá, že s nimi i žijeme a trávime všetok voľný čas. Rovnako je to aj v prípade dvoch kamarátok, ktoré sa vo svojich životoch učia „znova chodiť“ a nachádzať šťastie.
Ďalší Kunderov Žart? Čítajte Najhoršie boje sú tie, do ktorých nevieme zasiahnuť, a preto sa s nimi po čase zmierujeme a len ich pasívne prijímame. A keď už nič iné, snažíme sa aspoň stíšiť ich intenzitu. O niečo podobné sa spočiatku snažia aj dve najlepšie priateľky; Klára, ktorá pracuje ako sestrička v nemocnici, a Filipa zase zastáva relatívne dobrú pozíciu v korporátnej firme.
Bývajú spolu, delia sa o svoje tajomstvá, sú si priateľskou oporou, no napriek tomu sú diametrálne odlišné. Samy to však zisťujú iba v náznakoch, keď jedna pred druhou nič neutaja. Ako napríklad, že potrebujú zmeniť svoje životy, ideálne od základov a čo najrýchlejšie.
