Behá, skáče, cvičí, počíta s nimi každé jedno zhodené kilo a emotívne prežíva ich cestu za zdravým telom.
Kondičný tréner MAROŠ MOLNÁR vystupuje v programe Extrémne premeny: druhá šanca na život a pomáha obéznym ľuďom chudnúť. Opakuje pritom, že radikálna zmena tela prináša aj radikálnu zmenu v myslení, čo môže ľuďom úplne postaviť na hlavu životy, na ktoré boli doteraz zvyknutí.
V rozhovore pre SME hovorí o trénovaní s vysoko postavenými manažérmi, prezidentkou aj s lenivcami. Vysvetľuje, čo sa deje pri nakrúcaní ročného projektu a prečo pritom musí byť aj psychológ.
Stačí vám aj krátke zoznámenie s človekom, aby ste odhadli, či sa mu podarí vo vašej relácii schudnúť alebo nie?
Nie úplne. Až po niekoľkých tréningoch cítim, akým smerom to pôjde. Už sa mi párkrát stalo aj to, že ma prekvapili tí, ktorým som vôbec neveril. Dlho sa trápili a trápili a zrazu prišiel zlom. Po troch alebo šiestich mesiacoch sa odvážili a zrazu im to šlo.
Vtedy som v šoku a vôbec nerozumiem, ako je to možné, prečo sa to udialo.
Naozaj netušíte?
Môže v tom byť množstvo rozhovorov a súhra dohováraní. Snažím sa niektoré veci vysvetliť, skúšam na nich všelijaké finty, až sa im nakoniec niečo v hlave udeje, ráno sa zobudia a povedia si: Ale samozrejme, že to dokážem. Samozrejme, že si môžem zmeniť život.
Režisér Jaro Vojtek: Človek v päťdesiatke vyhorí, tejto kríze sa nedá vyhnúť Čítajte Nezdá sa vám, že chudnúci človek sa správa ako dieťa? Nedokáže dodržať pravidlá, sú preňho náročné.
Sú náročné. Keď je človek zdravý a pritom má takúto nadváhu, je mimoriadne lenivý. Vie, že je príliš obézny, skrýva sa, hanbí sa. Nechce sa vystaviť pohľadu iných. Ľubica (jedna z tých, čo absolvovali úspešnú premenu) žila ako sivá myška, ráno šla do práce, odsedela si to a potom utekala späť domov. Aby mať pokoj.
Nechcel som od nej, aby mala šesťdesiat kíl, no chcel som jej ukázať, aký život môže mať. Môže robiť všetko, čo si zaumieni, s váhou, s akou bude ona spokojná. A nielen sedieť na gauči.
Vaši zverenci chudnú pred kamerou. V čom môže byť jej prítomnosť pre nich prínosná?
Doľahne na nich väčšia zodpovednosť, v podstate ich vidí celé Slovensko. Sleduje, či to dokážu alebo nie. A keď to nedokážu, bude to tak trochu hanba.
Napriek tomu sú niektorí dopredu rozhodnutí, že to nedokážu. Je im to jedno, dúfajú, že čoskoro sa na nich zabudne. S tým ja nič neurobím, aj keby som neviem ako chcel.
V druhej sérii bol taký Tomáš. Volal som mu, chodil som za ním, vravel mu, Tomáš, zastav sa aspoň na chvíľu, nebudú tam kamery, nemusíš sa stresovať ani pretvarovať. Sľúbil, že sa zastaví, a už sa nikdy neozval. Urobil som všetko, ale človeka nemôžem stále vodiť za ruku.
Nie som Ježiš Kristus. Aj ja mám svoju rodinu, svoje starosti. Keby som chcel všetkým za každú cenu pomôcť so životom, rozpadne sa ten môj.
Maroš Molnár s Ľubicou, ktorá prešla úspešnou premenou. (zdroj: TV MARKÍZA)Ako veľmi vám Extrémne premeny zasahujú do života?
Vždy sa mi ťažko oddeľovalo prácu od súkromného života, preto som rád, že teraz sa do Extrémnych premien zapojila aj moja manželka Zuzana. Myslím si, že do nich vnáša niečo iné ako ja. Má iný názor.
V čom napríklad?
Ona vie veci podať empatickejšie, ja ich hovorím dosť tvrdo a priamo. Dopĺňame sa.
Keď ste doma, kontrolujete si navzájom postavy?
My nie sme ako Powellovci (Chris Powell je kondičným trénerom v americkej verzii Extrémnych premien). Oni sú obaja metrosexuáli a kulturisti, žijú pre uznanie svojho tela.
