Tento rozhovor sme si sľubovali dlho. Som fanúšikom Červenákových historických detektívok a práve mu vychádza ďalší diel príbehov Steina, Barbariča a Jaroša pod názvom Anjel v podsvetí (Slovart 2020). Znova prelom 16. a 17. storočia, tentoraz však plzenské prostredie a dvor cisára Rudolfa II. Napokon sme aj tak začali úplne inde.
Na čom práve pracujete? Stretli sme sa v banskoštiavnickom penzióne Na kopci a tam ste spomínali kombináciu detektívky s Pavlom Dobšinským a slovenského westernu. Ako ste prišli na takýto nápad?
Tento projekt mi zreje v hlave už hádam desať rokov. Dokonca som ho mal na svojom webe uvedený ešte predtým, ako som začal so Steinom a s Barbaričom.
Mal názov Zakliaty zámok a predstavoval som si to ako mysterióznu detektívku, v ktorej sa Pavol Dobšinský a Božena Němcová vyberú niekam na slovenský vidiek a v temných lesoch čelia niečomu zdanlivo nadprirodzenému, s rozprávkovými motívmi, čo sa však nakoniec racionálne vysvetlí.
Vždy som mal rád filmy ako Ospalá diera či Kliatba bratov Grimmovcov, ich atmosféra bola pre mňa východisková pre tento román. Lenže námet sa nakoniec vyvinul trochu inak.
Dobšinský je známy najmä ako zberateľ slovenských rozprávok a povestí. Ide zrejme o posun v žánri.
Už je to takmer klišé, hovoriť o tom, že pôvodné Dobšinského povesti nie sú vonkoncom rozprávky pre deti, ako ich chápeme dnes. Bola to naozaj akási ľudová mytológia, ozývali sa v nej staré pohanské báje a často veľmi temné a krvavé príbehy, tá odvrátená časť ľudového folklóru, nie vysmiata a roztancovaná, ale poriadne pochmúrna. To ma vždy fascinovalo.
Daniel Hevier: Vesmír si chystá nové ľudstvo. A to sú dnešné deti Čítajte Z niektorých rozprávok – o Matajovi napríklad – som bol ako malý chalan úplne vydesený.
Viaceré rozprávky majú silnú hororovú líniu a často sú to riadne krváky. „Laktibrada ju chytil a z kože vytriasol. Mäso z kostí poobhrýzal a kožu zavesil na dvere. Potom vzal hlavu a gamby z úst odrezal; že sa len tak zuby vyškierali.“ Ale aj mnohé iné rozprávky, trebárs grimmovské, boli temné, až hororové.
Slúžili ako mravoučné príbehy, alebo trebárs ako výstraha pre deti, aby boli poslušné a netúlali sa po zotmení, po lesoch a podobne. Takisto sa v ich podtexte často vyskytuje zreteľná erotická linka.
Rozprávky, aj tie zozbierané Dobšinským, bol dosť divoký žánrový mix, z dnešného pohľadu obsahovali mytologickú fantasy epiku s mágiou, zabíjaním drakov či veľkými bojovými scénami, hororové výjavy, romantiku, humor, ale aj reálne historické či geografické odkazy (Salaš na Čertovici, Železník a ďalšie). A mňa láka napísať knihu, v ktorej bude tiež namiešané toto všetko.
Vo viacerých knihách aj slávnych autorov je prítomný tento moment ľudovej slovesnosti, folklóru, baladickosti a býva samostatnou alebo logickou kompozičnou súčasťou väčšieho príbehu. Konvenujú vám tieto texty?
Veľmi. Tento projekt sa vo mne postupne vyvíjal a pribúdali ďalšie námety. Okrem spomínanej detektívky s Dobšinským ma dlho lákal námet s účasťou Slovákov v americkej občianskej vojne (dokonca tam mali s Čechmi vlastnú vojenskú jednotku zvanú Lincolnovi strelci slovanského pôvodu), chcel som napísať príbeh o človeku, ktorý po vojne zablúdil na divoký západ a neskôr sa s týmto westernovým backgroundom vrátil na Slovensko a zažil tu rôzne dobrodružstvá vrátane hľadania rôznych pokladov v štýle Indianu Jonesa.
Chvíľu som sa zaoberal aj nápadom napísať tolkienovskú fantasy, ktorá by sa odohrávala vo svete Dobšinského rozprávok. Vystupovala by tam hrdinská družina, v ktorej by boli Popolvár, Nebojsa, svetovládny rytier či Mahuliena, zlatá panna, bojovali by s kráľovstvom zlých ježibáb...
