Zomrel ti zverenec, písali v sobotu kamaráti kondičnému trénerovi TOMÁŠOVI MIHALIKOVI.
Cítil veľkú nostalgiu, keď prišla správa, že zomrel Sean Connery, ale hreje ho myšlienka, že ho mohol poznať a pracovať s ním.
Nedá sa opísať, aký veľký človek to bol, hovorí.

Stretol sa s ním vďaka bývalej svetovej jednotke v tenise Lleytonovi Hewittovi, ktorého trénoval, on a Conneryho nevlastný syn boli kamaráti.
Mihalik mu najprv na spoločnej večeri rozprával o nových trénerských metódach. Vzápätí dostal ponuku, či by s ním nechcel cvičiť.
Sean Connery mal už Parkinsonovu chorobu a Tomáša Mihalika sa pýtal, či by mu v tom mohol pomôcť.
Mohol. Ako to vyzeralo a do akého sveta sa vďaka tomu dostal, porozprával v rozhovore pre SME.
Oslovil vás priamo on sám?
Nie. Dva dni po večeri mi zavolal majordóm jeho rezidencie, povedal mi, že pána Conneryho veľmi zaujalo, čo som mu rozprával a že by si nové metódy rád vyskúšal.
Neveril som, čo sa mi deje.
Kde ste trénovali?
Doma v rezidencii mali fitko, tam som sa jemu a jeho manželke Micheline venoval.
Nakoniec sa ma spýtal, čo je dlžný. Strašne som sa musel smiať, to skôr ja som dlžný vám za takýto zážitok, povedal som mu.
Keď začal takým svojím typickým škótsky spôsobom žartovať, vypýtal som si jeho fotografiu s podpisom. Bolo to veľmi zlaté, lebo nakoniec sa ešte začal so ženou hádať.
Nedávaj mu fotografie, hovorila, veď ja vám urobím fotku na pamiatku. Bola to umelkyňa, fotografka, vytiahla normálnu zrkadlovku a rozbehla asi dvadsaťminútovú foto session.
Bohužiaľ, nikdy som sa k nim nedostal, zostala mi len jedna fotka z večere.

Koľko mal vtedy Connery rokov?
Bolo to v roku 2013, mal vtedy osemdesiatdva.
V akej bol forme?
Vtedy ešte vynikajúcej. Bolo síce vidieť, že staroba sa už na ňom podpisuje, ale bol stále aktívny a aj myseľ mal sviežu. Každý deň jazdil na bicykli, snažil sa robiť drepy s vlastnou hmotnosťou, udržoval sa. Mal už vtedy parkinsona.
Videli ste to na ňom?