Britského esejistu a glosátora Marka Forsytha priviedla jeho láska k jazyku nielen ku komentovaniu slov a krás angličtiny na populárnom blogu The Inky Fool, ale aj k napísaniu viacerých bestsellerov, v ktorých sa venuje štylistike aj etymológii, o ktorej vyhlásil, že je predovšetkým veľkou zábavou (v čom s ním súhlasím).
V milej eseji Neznáme neznáme pretkanej suchým britským humorom vám ukáže radosť z nájdenia toho, o čom ani netušíte, že by ste to chceli.
Známe neznáme neznáme
Začína, možno prekvapivo, Donaldom Rumsfeldom, bývalým americkým ministrom obrany. Jedným z jeho najznámejších výrokov je ten o neznámych neznámych, ktorý v Amerike pravidelne vyhrával rebríčky najkrkolomnejších tvrdení: „Sú veci, o ktorých vieme, že ich vieme.
Adriana Boysová: Píšem o ľuďoch, za ktorých úsmevom sa skrýva celkom iný svet Čítajte Potom existujú známe neznáme. To sú veci, o ktorých vieme, že ich nevieme. Ale sú aj neznáme neznáme. Veci, o ktorých nevieme, že ich nevieme.“
Výrok síce súvisel s vojnou v Iraku, ale Markovi Forsythovi poslúžil na niečo úplne iné: aby ním poukázal na dôležitosť nezávislých, malých, a najmä dobrých kníhkupectiev. Ak totiž použijeme Rumsfeldov výrok na knihy, tak známe známe sú tie, ktoré sme čítali.
Známe neznáme sú tie, o ktorých vieme, ale sme ich nikdy nečítali (často hrubizné klasiky, o ktorých si hovoríme, že si ich raz určite prečítame). No a neznáme neznáme sú tie, o ktorých nevieme, že existujú, nikdy sme o nich nepočuli, a tak ani netušíme, že by sme si ich mohli prečítať.
