Stretnutie s IVANOM HRONCOM, generálnym riaditeľom spoločnosti Film Europe, zameranej na európske filmové umenie, sme si dohodli v prvý deň festivalu Febiofest. Z prvého dňa sa napokon stal zároveň deň posledný – prehliadku opäť, tak ako na jar, zrušil núdzový stav. Vopred pripravené otázky sa v tej chvíli zdali banálne, plytké a zbytočné…
Nová dráma/New Drama bude. O rok Čítajte Začiatkom roka svetová kinematografia zastala. Kiná, nakrúcanie, postprodukcia, propagácia a marketing, festivaly a médiá… Je kinematografia stroj, ktorý sa dá ľubovoľne vypnúť a zasa zapnúť, alebo živý organizmus, ktorý nemožno resuscitovať bez strát?
Na to odpoveď nepoznáme, lebo film sa v apríli tohto roka celosvetovo vypol prvý raz za svoju existenciu. Film je spoločné dielo mnohých tvorcov a aj jeho prijímanie, sledovanie, je spoločné a spoločenské. Zastali veľké produkcie a kinodistribúcie, pokračujú nezávislé produkcie a alternatívne distribúcie. Film neprestal existovať a jeho tok k divákom sa neprerušil, ale mení sa.
V akej fáze teda sme?
Film už pred pandémiou stratil niektoré spoločenské úlohy, funkcie a prestíž. Z rôznych dôvodov, medzi ktoré môžeme zaradiť prirodzený odpor mladých k hodnotám rodičov, všeobecný pokles dôvery k tradičným autoritám, znechutenie ľudí z usporiadania sveta…
Tak, ako ich rozčuľuje establišment a mainstream, ako ich roztrpčuje svet veľkých peňazí, ako majú plné zuby donedávna ešte vplyvných mysliteľov, začínajú cítiť nechuť k systému filmových hviezd a slávnych tvorcov. Zmenu nevyvolala pandémia, len ju urýchlila.
