BRATISLAVA. V čase, keď mal Vincent van Gogh záchvaty zúfalstva a halucinácie, nemohol pracovať.
Žil len z kávy, chleba a absintu. Bol agresívny a trpel halucináciami, pil terpentín a jedol farby.
Keď utiekli pred nacistami, prišli o vzácnu zbierku obrazov. Jeden chcú späť, no je to problém Čítajte No keď záchvaty pominuli, i nad van Goghom vyšlo slnko. Zlé obdobia sa striedali s jasnými dňami, keď neúnavne maľoval. A to ho z hlbokých depresií preberalo späť k životu.
Určiť, čo bolo za van Goghovými záchvatmi, sa v minulosti už pokúšalo viac ako 150 psychiatrov, ktorí prišli s viac ako tridsiatimi diagnózami.
Hovorili o schizofrénii, epilepsii aj opilstve, bipolárnej poruche, syfilise i otrave z jedenia farieb. K zhoršeniu podľa nich dochádzalo podvýživou, prepracovanosťou, nespavosťou a nadmerným pitím alkoholu.
Najnovšia psychiatrická štúdia vyvracia teóriu o schizofrénii a hovorí o tom, že umelcovo delírium spôsobovalo nútené odvykanie od alkoholu, píše The Guardian.
Život neúspechov
Vincent van Gogh je po Rembrandtovi považovaný za najväčšieho holandského maliara. Bol mimoriadne tvorivý, v relatívne krátkom čase - za približne desať rokov vytvoril dovedna 900 olejomalieb a 1300 rôznych akvarelov, skíc a náčrtov.
Tie najvýznamnejšie diela pritom namaľoval na sklonku života. No jeho osobný život šťastný ani zďaleka nebol.
Už v detstve ho poznamenala rodinná tragédia.
