Festival Divadlo Plzeň bol jedným z mála kultúrnych podujatí, ktorému sa v polovici septembra podarilo tesne vyhrať preteky s koronavírusom – o dva týždne neskôr by sa ani nezačal.
Pandémia však vyčíňala aj v plzenskom programe: neprišla najočakávanejšia hviezda festivalu Kanaďan Robert Lepage, SND na poslednú chvíľu poslalo namiesto očakávanej inscenácie Dnes večer nehráme komorné predstavenie Nepolepšený svätec.
Sto rokov Salzburger Festspiele Čítajte Naopak, prišli nebojácni Francúzi s autorskou inscenáciou Triumf lásky od riaditeľa Avignonského festivalu Oliviera Py. Ale hlavne – prišlo to najlepšie, čo sa za minulú sezónu urodilo na českých javiskách.
Divadelný divák zrejme dýcha o čosi hlbšie a intenzívnejšie; mnohí návštevníci festivalu sa zhodli, že keď si po štvrtý, piaty raz za deň v sále nasadili rúško, boli už často v stave akejsi permanentnej pridusenosti. A čo ak sa človek pod náhubkom navyše zadúšal od smiechu, ako napríklad na predstavení O hodině navíc aneb Potlach v hustníku!
Cancák do usárny a hurá pod širák!
Gro prehliadky tvoria síce činoherné inscenácie pre dospelých, nejeden zo serióznych kritikov vám však pošepne, že sa rok čo rok do Plzne teší najmä na bábkové divadlo.
Na rozdiel od Slovenska, kde prevládajú bábkové inscenácie adresované maloletým, má české bábkové divadlo oveľa širší záber. Mená ako Naivní divadlo Liberec, divadlo Alfa Plzeň, Buchty a loutky či divadlo DRAK z Hradca Králového zaručujú nedidaktickú, vysoko inteligentnú zábavu pre ľudí bez vekového obmedzenia.
Mnohí z nás „dospelých a serióznych“ doteraz nevedia zabudnúť napríklad na vlaňajšiu čarovnú inscenáciu Ššš. Hů. Haf! Michaely Homolovej (pôvodom zo Slovenska), ktorá sa celá odohrávala na vláčkodráhe a postavy sa dohovárali iba štekaním.
