Na debute zaujala kombináciou ľudovej a experimentálnej hudby, druhým albumom Postalgia sa posunula bližšie k elektronike. Katarína Máliková sa napriek koronakríze snaží skladby z Postalgie k svojim fanúšikom dostať aj živými koncertmi. Je odhodlaná vystupovať aj v oklieštených podmienkach.
Oblasť hudby a živých koncertov koronakríza zasiahla veľmi výrazne. Na prvý pohľad to znie ako ideálny čas pre tvorbu nového umeleckého materiálu, ale mnohí umelci vyhlasujú, že sa im jednoducho tvoriť nedá. Ako ste na tom s kreativitou vy?
Najlepšiu slovenskú prózu napísala Alena Sabuchová. Je o náročnom dospievaní Čítajte Musím sa priznať, že mám aktuálne vo veciach strašný chaos, pretože plány sa menia zo dňa na deň a len ťažko sa tomu prispôsobujem. Nie som typ, ktorý sa vyľaká na prvú, ale vnímam to intenzívne a latentne to vo mne prebýva.
Niekde vnútri mňa sa začnú diať procesy, o ktorých neviem, pretože navonok som optimistická a pokojná. A zrazu si uvedomím, že som zablokovaná. Predtým som mala napríklad finančný plán, do ktorého zapadajú aj koncerty, ale celé sa to rúca a ja niekedy nie som schopná vytvoriť nič, ani skladať na zákazku. Chaos, ktorý je okolo mňa, sa mení na chaos vnútri mňa a tento bordel ma rozbíja.
Koncerty k albumu Postalgia ste prácne presúvali z jari na jeseň a chvíľu to vyzeralo, že hromadné podujatia nakoniec nebudú vôbec.
Vtedy som bola so svojou manažérkou na pokraji zúfalstva. Ona sa naozaj snažila prebookovať čo najviac koncertov na jeseň, aj sa jej to podarilo, a zrazu takéto vyhlásenie. Skoro som sa rozplakala. Ide o to, že živé koncerty ma robia živou. Na jar som si oddýchla, také prázdniny som nemala asi od škôlky, ale už mi to strašne chýba.
Koncertovať sa bude, ale nakoniec len za prísnych podmienok. Vy budete hrať len pre 40 ľudí, keďže desať tvorí kapela a ľudia okolo nej. Je to ešte stále „ono“?
Som šťastná, aj keď môžem hrať pre piatich ľudí. Aj v tých najoklieštenejších podmienkach. Keď moja manažérka presúvala termíny, kývli sme na všetky podmienky, len aby sme mohli vystúpiť. Na repertoári sa to neodzrkadlilo, vystúpenie ostane rovnaké, nič sa nemenilo. Odráža sa to jedine na honorároch, ale povedali sme si, že ustúpime.
Cédečká ani platne sa už dlho nepredávajú vo veľkom a váš žáner nie je ten, ktorý by od rána znel v rádiách a naháňal tantiémy. Živia vás teda primárne koncerty?
Keď som skončila s klasickou prácou, povedala som si, že vlastne musím vyžiť len z koncertov, lebo inak mi to nevychádza. Postupne získavam skladateľské práce na zákazku, ale to sa začalo len nedávno.
