Je verejným tajomstvom, že Slovensko je eldorádom podvodníkov s pozemkami. Preto ak povieme, že nejaká lokalita je v tejto „disciplíne“ lídrom, tak to je už poriadne silná káva.
O akú lokalitu ide? Podľa nás je ňou areál bývalej Ekoiuventy na Búdkovej ceste v Bratislave, ľudovo nazývaný Mičurin. Oficiálne má slúžiť deťom a mládeži Slovenska. V skutočnosti slúži všelikomu, len nie tým, pre ktorých je určený. Akokoľvek sa menili vlády či zloženie mestského i miestneho zastupiteľstva, vývoj doteraz smeroval od desiatich k piatim. A to ešte skazu Mičurinu s nasadením všetkých síl spomaľujú občania.
Strakatý slon v najväčšej kláštornej knižnici na svete Čítajte Skrátka, v minulých rokoch tu išlo o sústavu zlyhaní, (po)chybných rozhodnutí a viac či menej evidentných podvodov. Áno, začalo sa to dávno pred príchodom tejto vládnej koalície, a preto hlavná vina nepadá na jej hlavu.
Prečo potom čakáme, že práve ona by mala v kauze Mičurin priniesť pozitívnu zmenu a vynasnažiť sa pre verejnosť zachrániť, čo sa ešte zachrániť dá? Preto, lebo to má ešte stále aspoň čiastočne v rukách: veď podstatné objekty v rámci celého areálu patria rezortu školstva, a teda štátu. (To, že štát si nechal vziať zvyšné časti areálu, je na inú diskusiu. Veríme, že aj na ňu raz dôjde.)
Mičurin ako duálny koncept
Apropo, najmä vďaka prísľubu takejto zmeny uspeli strany súčasnej koalície v posledných voľbách. Ale želáme si to najmä z vecných dôvodov, veď Bratislava i celé Slovensko prišli za uplynulé roky o toľko verejných priestorov, že je to donebavolajúce. A ešte niečo.
