Je to zoschnuté telo malého dieťaťa. Skonštatovala nórska fotografka Lene Marie Fossen, keď sa pozerala na svoje autoportréty, vyvesené v prestížnej výstavnej sieni v Oslo.
Keď mala desať rokov, prestala jesť. Nechcela viac rásť, chcela zostať dieťaťom a miláčikom rodičov, uchráneným od povinností dospelého sveta a jeho neistôt.
Šach ešte nebol taký vzrušujúci ako v seriáli Dámsky gambit. Zázračnej hráčke pomohol prežiť Čítajte Keď prešlo osemnásť rokov, bol zázrak, že ešte žila.
Z jej tela zostala len kostra, obalená tenkou vrstvou kože.
Oči aj zuby jej vystúpili do popredia a pokožka na tvári sa jej zošúverila, lebo ani tam už pod ňou nezostalo nič. Tenké nohy sa jej mohli každú chvíľu zlomiť.
Reakcia návštevníkov výstavy je okamžitá. Vidno na nich prudké pohnutie. Zároveň šok, bolesť, súcit, obdiv.
So slzami v očiach nahlas vyslovujú otázku: Ako sa dá takto žiť?
Z filmu Autoportét. (zdroj: NFI)Na hranici prežitia
Lene sa najprv venovala fotografovaniu staroby, za dôchodcami chodila do Grécka. Keď sa odhodlala obrátiť objektív aj na seba, začali ju sprevádzať filmári a nakrútili o nej dokument s názvom Autoportrét.
V Grécku vtedy využila bývalý domov pre malomocných a samú seba inštalovala medzi zničenými stenami. Vyzlečená.
Nekompromisne vyzlečená.
