Aktuálna situácia v kultúre v zásade presne odráža celkovú situáciu v našej spoločnosti, osobitne v tom, ako k nej pristupuje súčasná vládna garnitúra a predovšetkým politické zoskupenie, ktorému príslušné rezortné ministerstvo patrí.
Obrazne povedané – kultúra môže fungovať, ale výhradne s permanentne zatiahnutou ručnou brzdou. Ak by ste takým spôsobom používali auto, tak sa budete hýbať smerom dopredu mimoriadne pomaly a súčasne to auto onedlho spoľahlivo – zničíte.
Ako sa rodila divácka prítomnosť Čítajte Aj keď ministerke Natálii Milanovej (OĽaNO) nemožno uprieť snahu, limitujú ju viaceré faktory. Predovšetkým jej evidentne slabá pozícia v rámci vlády, keď napríklad nebola schopná presadiť na vláde ani jednomyseľné uznesenie výboru NR pre kultúru a médiá zo dňa 23. septembra, za ktoré hlasovali aj všetci prítomní poslanci vládnej koalície. Jeho text je z môjho pohľadu dôležitý aj preto, že definuje postavenie a význam kultúrneho a kreatívneho priemyslu (ďalej len KKP).
Uznesenie
„1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá v súvislosti s dopadmi pandémie COVID-19 na kultúru a kreatívny sektor: vyjadruje uznanie a poďakovanie všetkým kultúrnym tvorcom za ich činnosť počas prvej vlny pandémie COVID-19, pretože aj vďaka kultúre a umeniu sprostredkovaným netradičnými formami slovenská spoločnosť ľahšie zvládla prvé mesiace spoločenskej izolácie spôsobenej prijatými nevyhnutnými epidemiologickými opatreniami; vyjadruje solidaritu s kultúrnymi tvorcami a pracovníkmi, ktorí boli všetci vážne postihnutí pandémiou COVID-19;
