BRATISLAVA. Martin, Tommy a Peter oslavujú Nikolajovu štyridsiatku. Všetci štyria učitelia. Na stole je šampanské, víno, špeciálna vodka.
Zábava je skvelá. Len Martin sa nebaví.
Čo si taký mĺkvy? Trápi ťa niečo? Niečo sa stalo v robote alebo doma?
Nič moc. Nie je to nič moc, rozhovorí sa Martin. Nič už v podstate nerobím, s nikým sa nestretávam. Manželka si berie nočné, ani s ňou sa nevídam. Nechápem, ako som mohol takto dopadnúť.

Po týchto úprimných slovách je nálada razom preč. Ale Tommy, Peter aj Nikolaj rozumejú.
Aj oni už na sebe zistili, že prišli do štádia, keď človek stráca životnú iskru, ambície, istotu a - keď dobre je len vtedy, keď je čo piť.
Keď je chľast.
Nový film dánskeho režiséra Thomasa Vinterberga je jedným z tých úplne najlepších, ktoré tento rok vznikli a neodporúčame ho prehliadnuť.
Volá sa Chľast, pretože je o alkohole.
Ale psychiater Peter Breier ho odporúča aj preto, že pri ňom možno uvažovať o základných životných hodnotách. "Pýta sa, prečo človek žije a čo chce od života mať," hovorí.
Frťana potrebuje aj vysokoškolská kapacita
Dlho sa zdá, že Chľast je komédia. Martin, Tommy, Peter a Nikolaj začnú pri stole spomínať teóriu akéhosi nórskeho psychiatra Finna Skårderuda, ktorý tvrdí, že človeku pri narodení chýba v krvi pol promile alkoholu.
Keby ho vraj mal, lepšie by zvládal záťažové situácie.