Toto nie je kniha, pri ktorej spokojne zaspíte. Možno si nezačnete ani budovať bunker na prežitie, pretože pochopíte, že je to vlastne zbytočné. Toto je kniha, pri ktorej sa budete tešiť, že sa opisu sveta v roku 2100 nedožijete.
Kniha Šesť stupňov – posledné varovanie britského žurnalistu a klimatického aktivistu Marka Lynasa, ktorá vychádza len mesiac po svojom anglickom vydaní, vás uvedie do stavu minimálne rozčarovania z toho, čo sa deje okolo nás, ak aj nie do stavu úplnej beznádeje.
Krach nemusí byť ďaleko
To, čo budete v knihe Šesť stupňov – posledné varovanie čítať, je poctivý rešerš najnovších vedeckých poznatkov, väčšinou nie starších ako posledných päť, výnimočne desať rokov. Sú to zistenia zväčša odborníkov na klimatológiu, ktorí sa zaoberajú pre nás zdanlivo parciálnymi problémami „kdesi na okrajoch“ nášho civilizovaného sveta.

Topenie sa ľadovcov na obidvoch póloch či v Grónsku, správanie sa koralových útesov v ostatných rokoch, rozširovanie púští či problémy kukurice na nedozerných poliach USA. Tých východiskových štúdií nie je málo, zoznam použitých zdrojov tvorí úctyhodných päťdesiat strán z tristostranovej knihy.
Mark Lynas však dáva tieto štúdie dokopy a tvorí z nich text plný aktuálneho poznania o našom nie práve najlepšom vzťahu s ekosystémom. Pre potreby tejto recenzie nemá význam vyťahovať jednotlivé fakty, pretože si ich nájdete v knihe, a na tomto priestore nie je miesto na súhrn všetkého, čo autor zozbieral. Takže vás nebudem zaťažovať encyklopédiou katastrofických situácií, ktoré práve prežívame.