Román Vlasť Fernanda Aramburua o dvoch rodinách, ktoré rozdelí fanatický nacionalizmus a politické násilie ETA, patrí k najoceňovanejším knihám španielskej literatúry posledného desaťročia a jeho slovenské vydanie je pre mňa jednou z literárnych udalostí tejto jesene.
Keď v roku 2011 ohlásila ETA koniec ozbrojeného odboja, do malého baskického mestečka sa vracia Bittori, vdova po jednej z obetí ETA. Jej manžela ETA popravila na ulici pred domom, pretože odmietol platiť revolučnú daň, iným slovom výpalné, ktorým si financovali ozbrojený odboj.
Elena Ferrante a Klamársky život dospelých Čítajte V deň, keď sa to stalo, videli v mestečku Joxeho Mariho, syna jej susedky Mirren. Bittori a Mirren spolu vyrastali, rozumeli si a boli si blízke takmer ako sestry; ich manželia sa chodili spolu bicyklovať, rodiny si navzájom pomáhali, chodili na výlety.
Lenže potom sa Joxe Mari zradikalizoval, po námestiach kričal s ostatnými „Okupanti! Slobodu pre Euskal Herria!“ a nakoniec sa stal aktívnym členom ETA, kým Txato, Bittorin manžel, sa dostal do ich hľadáčika.
Dve rodiny, ktoré sa dovtedy o politiku veľmi nezaujímali, sa ocitli na opačných stranách: Mirren sa pridala na stranu svojho syna, sfanatizovala sa ako pravá abertzale (na konci knihy nájdete aj slovníček baskických výrazov) a Txato, miestny podnikateľ, sa začal báť o svoju rodinu a život.
Deväťsto obetí
Hnutie Euskadi Ta Askatasuna (Baskicko a sloboda) s krajne ľavicovou ideológiou pripravilo za viac než štyridsať rokov svojho pôsobenia o život takmer deväťsto ľudí a tisícky ďalších zranilo.
