BRATISLAVA. Dnes by sa už také niečo nemohlo stať. Americký režisér Orson Welles mal dvadsaťpäť rokov a ešte nenakrútil žiadny film. Napriek tomu mu v Hollywoode dovolili urobiť všetko, čo len chcel.
Presnejšie, dovolili mu vyskúšať si všetko, čo len chcel. A dokonca súhlasili s tým, že nikto mu do toho nebude nič hovoriť a že film uvidia, až keď on usúdi, že je celkom hotový a pripravený na premiéru.

Bol rok 1941 a do kín prišiel Občan Kane, dodnes považovaný za najlepší film všetkých čias.
Po remeselnej stránke v ňom nie je nič, čo by dnes nebolo v každom druhom filme. No vtedy to bolo všetko nové a nevídané.
Aký dramatický príbeh za tým stojí, hovorí nový film Davida Finchera Mank s Gary Oldmanom v hlavnej úlohe.
Bola to šou jedného muža?
Volajte ma Mank, žiadal svoje okolie scenárista Herman Mankiewicz. V Hollywoode bol veľkým pánom od polovice 20. rokov, čo bolo prakticky v momente, keď sa začal zaujímať o filmové umenie.
Veľa jeho scenárov však vzniklo len vďaka veľkému úsiliu jeho asistentov, ktorí robili všetko možné, aby mu zablokovali cestu k alkoholu. Čo bol aj prípad Občana Kanea, za ktorý dostal Oscara.
Davida Finchera popritom zaujímalo, aké spory sa okolo autorstva tohto filmu strhli.