Pracoval s tými najlepšími a najprísnejšími umelcami na svete. Ale nikdy nezažil také egotripy ako na Slovensku. Ponižovanie, neochota pracovať a zlepšovať sa, volanie po vyšších platoch a precitlivelosť voči kritike, to sú veci, ktoré mu nejdú do hlavy.
Tanečník a choreograf MÁRIO RADAČOVSKÝ by sa rád vrátil do Bratislavy a bol generálnym riaditeľom Slovenského národného divadla. Tešil by sa na to, no zároveň sa bojí, v akom nastavení by tam našiel zamestnancov po divokom období, ktoré má za sebou.
Rád by našiel viac takých "neslovenských" ľudí, ako je Petra Vlhová a chcel by ich viesť ako tréner Liverpoolu Jürgen Klopp. Pred pár týždňami prekonal covid-19 s ťažkým priebehom, ale nerozumie, prečo by sa tu mal život zastaviť.
Byť dnes riaditeľom SND nevyzerá najvďačnejšia úloha. Prečo sa na to chcete dať?
To je ťažká otázka. Je jasné, že veľa vecí dnes v SND nie je v poriadku, ale nie je to len chybou samotného divadla. Samotná kultúra na Slovensku je už viac ako tridsať rokov zanedbávaná a nepodstatná.
Aj ja, aj môj tím, s ktorým do toho chceme ísť, máme svoju prácu, máme svoje zázemie, SND nepotrebujeme na to, aby sme si prilepšili. Práve to je však oslobodzujúce, zostáva nám len túžba a chuť niečo s tým urobiť. Chceme sa o to úprimne pokúsiť.
Posledné mesiace boli dramatické, tragicky zahynula členka činohry Monika Potokárová, v opere sa speváci hádali so svojím šéfom, ktorý ich nazval bandou idiotov a Slovensko krajinou fašistov, technické zložky sa sťažovali, že nedostali celú výplatu. Nebojíte sa atmosféry?
Je to smutné a je pravda, že inštitúcia nie je v dobrej kondícii. To, čo ste vymenovali, by sa nedialo, keby veci fungovali, ako majú, a boli nastavené správne základy.
“Dnes sa demokracia často zamieňa za pocit, že človek môže všetko. Ja už pomaly ani nemôžem byť k svojim tanečníkom kritický.
„
Mám veľa skúseností aj ako tanečník, aj ako umelecký šéf, a neviem si predstaviť, ako sa toto môže diať. Vždy som neznášal, keď sa niekto takto správal, keď urážal a ponižoval kolegov, aby docielil ich lepší výkon. Opak je väčšinou pravdou.
Takmer celý svoj umelecký život som prežil v zahraničí. Pracoval som s tými najlepšími a vždy ku mne pristupovali presne naopak: ako partneri.
Bola medzi nami úcta a rešpekt, preto ma mrzí, že v československých končinách prežíva systém urážania a ponižovania a znechucovania. Ľudia sú potom takí frustrovaní, až sú presvedčení, že nič nevedia.
Nechcem však hodnotiť, ako to bolo konkrétne v SND, nebol som tu, nebol som pri tom. Neprináleží mi to.
No cítim za tým nezdravé prostredie, čo je v presnom protipóle voči tomu, ako by SND malo vyzerať a čím by najdôležitejšia kultúrna inštitúcia na Slovensku mala byť.
Kedy je inštitúcia nefunkčná?
Práve vtedy, keď sa v nej objavujú egocentrické procesy, egotripy. Keď sa v nej deje všetko iné, len nie umenie.