Dánsky Chľast je jedným z najlepších filmov roka, ale KRISTÍNA ŠPERKOVÁ bola rozčarovaná, keď ho videla.
Vzťah, aký mali hrdinovia filmu, štyria stredoškolskí učitelia k alkoholu, neniesol podľa nej ten správny odkaz. Keď sa napili, išlo im všetko lepšie. Čo je dosť veľký rozpor s dátami, s ktorými roky pracuje.
Kristína Šperková žije v Štokholme a je prezidentkou medzinárodnej organizácie Movendi International, zameranej na prevenciu užívania alkoholu. V rozhovore pre SME hovorí o trikoch Švédov, ako zabrániť nadmernému užívaniu alkoholu, o boji s alkoholovou loby aj o malých posunoch v cirkvi, ktorá si postupne uvedomuje, čo to znamená piť víno na omši.
Vy doma nemáte alkohol?
Nie. Ale ja sa nemusím prehovárať k tomu, aby som abstinovala. Pitie alkoholu mi nikdy nebolo prirodzené. Keďže som ešte žila v Šali, v každej rodine bola barová skrinka so zrkadlom, kde boli fľašky a poháre, a aj my sme takú mali.
Ale bola čoraz menej zaplnená. Mama nepila vôbec, otec sa dal na zdravý životný štýl a už na vysokej škole sa venoval joge.
Mads Mikkelsen pre SME: Som slávny, som úspešný, ale toto som chcel? Čítajte Samozrejme, v dospievaní som bola alkoholom obklopená, ale keďže som hrala hádzanú a chcela som byť profesionálka, vyhýbala som sa mu.
Vedela som, že má negatívny vplyv na telo, navyše otec mojej mamy bol alkoholik, takže som si alkohol nespájala s ničím pozitívnym.
Nestál mi za chvíľkové rozptýlenie.
No a neskôr, keď som sa venovala prevencii, mi už alkohol s mojím životom vôbec nešiel dohromady. Nenarodili sme s tým, že by sme ho potrebovali, tak prečo by som ho pila?
K slovenskému folklóru patrí, že človeka donekonečna presviedčajú, aby sa napil, aj keď jednoznačne povie, že nechce piť. Ako je to vo Švédsku, nechajú vás na pokoji?
Pohybujem sa v kruhoch, kde sa to toleruje. Neprehovárajú ma. Áno, bola som už v situáciách, keď to ľudí zaujalo a vypytovali sa ma, lebo tu má každý na alkohol názor, či má byť viac zdanený, alebo nie, je to často téma súkromných debát. Väčšinou to rýchlo prešlo do všeobecnej roviny, prestalo sa rozoberať to, či ho ja chcem a prečo ho odmietam.
Ľudia však majú aj inú skúsenosť, lebo predsa len, vo Švédsku je alkoholová norma vysoká. Niektorí sa boja prvého rande, práve preto, že nevedia, aký vzťah k alkoholu bude mať ten druhý. Vedia, že mu budú ťažko vysvetľovať, že oni piť nechcú.
V Škandinávii je štátny monopol na predaj alkoholu, nakupovať sa dá len na vyhradených miestach a vo vyhradených časoch. Ako to Švédi prijímajú?
Dôverujú tomu. Monopolu dôverujú najviac zo všetkých inštitúcií a je to aj najobľúbenejšia štátna inštitúcia.
“Nedá sa popierať, že ľudia pijú alkohol. Ale často sa pýtam, keď filmy pozerám: naozaj ho museli v tejto scéne piť? Niekedy by mohli byť filmári tvorivejší. Ak chcú zobraziť niekoho, kto je v depresii, majú aj iné možnosti ako len ilustrovanie alkoholom.
„
Kedysi mali monopol aj na výrobu a distribúciu, to však pre reguláciu v Európskej únii padlo. Monopol na predaj sa zachoval, je súčasťou programu na ochranu zdravia.
Keby to teraz chcelo zaviesť Slovensko, bolo by to veľmi ťažké – práve preto, že sa musia rešpektovať voľný pohyb tovaru aj obchodná súťaž.
Švédsko malo výhodu, že tu už niečo také bolo zavedené, a aspoň časť z toho sa im podarilo zachovať.
Nechcú mať Švédi ľahší prístup k alkoholu, keď tak radi pijú?
Väčšina nie. Niektoré politické strany sa snažia vytvoriť priestor pre maloobchod, chcú pomôcť malým producentom. Dnes sa ich produkty môžu dostať do monopolu, ale nemôžu svoj alkohol predávať sami.
Monopol je veľmi dobre premyslený. Má pomerne dobrú sieť, je dostupný takmer v každom meste, ale jeho interiér je navrhnutý tak, aby v ňom zákazníci strávili čo najmenej času.
