BRATISLAVA. Tento rok si veľa ľudí muselo aspoň na chvíľu vyskúšať, aké je to žiť v izolácii. S nikým sa nestretávať, nikam nechodiť, nič nerobiť. Byť zatvorený sám, prípadne s rodinnými príslušníkmi medzi štyrmi stenami.
Krátko pred smrťou písala blízkym listy. Milada v SND je silnou monodrámou Čítajte Pre pandémiu kornavírusu sa mnoho ľudí ocitlo v nútenej karanténe na niekoľko dní. No i ten krátky čas doma znamenalo pre väčšinu z nich hotové utrpenie.
Stačilo si prečítať nahnevané komentáre na sociálnych sieťach či správy v médiách o tom, koľko pokút rozdali policajti za nedodržanie povinnej karantény. Nákupy, prechádzky, výlety, návštevy a vlastné pohodlie boli pre mnohých oveľa dôležitejšie ako vedomie, že môžu niekoho nakaziť a spôsobiť mu tak v krajnom prípade i smrť.
V kontexte súčasných udalostí sa preto ukazuje, že príbeh a odkaz Anny Frankovej a jej rodiny je aktuálny. Nie dva týždne, ale dva roky sa skrývali v podkroví pred nacistami. Nielenže nemohli von a na nákupy, ale nemali ani seriály, televíziu a internet.
Skutočne sa máme na čo sťažovať? Operné štúdio Slovenského národného divadla, ktoré dáva priestor mladým umelcom, uviedlo v online premiére operu Denník Anny Frankovej s hudbou Grigorija Frida.
V Rusku premiéru viackrát odložili
Keď si ruský skladateľ Grigorij Frid prečítal Denník Anny Frankovej, uvedomil si, že v rukách drží námet na svoje nové hudobné dielo.
Sadol si za stôl a začal písať libreto. V texte denníka nič nemenil, no vyše dvestostranový príbeh zhutnil do niekoľkých strán. Vznikla tak monodráma v 21 scénach, ktorá sa začína Anninými narodeninami a končí odvlečením do koncentračného tábora.
