Katastrofické scenáre? Zatiaľ si tu v strednej Európe užívame trošku teplejšie počasie a tešíme sa z toho, že na juhu Slovenska dozrievajú figy, ktoré sme pred troma desaťročiami obdivovali v Chorvátsku. Lenže aj tieto zdanlivo rozkošné správy sú ukážkou toho, že globálne otepľovanie rýchlo postupuje. S ekologickým aktivistom a spisovateľom Markom Lynasom sme si písali pri príležitosti slovenského vydania jeho knihy.
Vaša kniha sa číta horšie ako nejaký horor. V akom štádiu otepľovania sa momentálne nachádzame?
Ešte stále v prvom stupni. Len v prvom! Je to ako úvod románu Stephena Kinga, kde môžete tušiť a vnímať, že čosi strašné sa blíži, ale to najhoršie je ukryté v nevyhnutnej budúcnosti...
Opakovane v knihe hovoríte, že v štúdiách boli vedci skôr opatrní vo svojich odhadoch, podľa všetkého je skutočnosť horšia. Prečo sú vedci takí opatrní?
Vedci sú veľmi opatrní ľudia, a to ako svojím temperamentom, tak aj profesionálne. Ak vedci idú okolo niečoho, čo my môžeme vnímať ako poplašné varovania, ich kariéra trpí, lebo sa boja, že ich budeme vnímať menej seriózne.

Vo vedeckom systéme je teda zabudovaná opatrnosť ako vlastnosť. Každé vedecké tvrdenie musí byť starostlivo odôvodnené a doložené dôkazmi. To je dôvod, prečo vedci nebežia kričať varovania do sveta! Ale ak s nimi hovoríte súkromne, mnoho vedcov sa skutočne veľmi bojí.
Pre mnohých ľudí sa zmeny dejú akoby nenápadne, ľudský život je z pohľadu klimatických zmien príliš krátky. Aká je rýchlosť zmien? Vieme odhadnúť, čo bude hoci v roku 2050 – o neďalekých tridsať rokov?
Na to môžem dať veľmi presnú odpoveď. Termálne zóny sa posúvajú na sever v Európe a na juh na južnej pologuli smerom k pólom v priemere asi päť kilometrov ročne. Za desať rokov ste teda posunuli Bratislavu o 50 km bližšie k Stredozemnému moru, takže o tridsať rokov to bude o ďalších 150 km smerom na juh.
Na niektorých miestach je rýchlosť zmien vyššia a na niektorých pomalšia – to je priemer. Celá krajina sa neustále pohybuje a skutočnou výzvou je, ako sa v dôsledku prispôsobia divoké rastliny a zvieratá – ale aj poľnohospodárstvo. Mnohé, bohužiaľ, vyhynú.
Sám ste publicista, takže poznáte dobre aj médiá. Keď nájdu na brehoch veľryby či zaútočí hurikán, téme sa venujú, ale veľmi rýchlo zavládne opäť – nazvem to sivý zákal ku klíme. Prečo sú také vlažné ku klimatickým zmenám?
Médiám sa páčia alarmujúce príbehy. Hovoria: „if it bleeds, it leeds“, teda ak z toho tečie krv, ide to na titulnú stránku. Keď som pred dvadsiatimi rokmi začal pracovať na problematike podnebia, bolo veľmi ťažké získať mediálne pokrytie o dosahoch klimatických zmien.