Keď vyjdú bohoslovci zo seminára von a hoci len na pár sekúnd sa prejdú cez ulicu, vzniká nezvyčajný obraz. Vyzerá to, ako keby prichádzali z nejakého bezčasia a neurčitého priestoru, ako keby nemali nič spoločné s tým, čo sa deje tu a teraz.
Ich oblečenie a tiché sústredenie ich vyčleňuje zo všetkého okolo.

Ostatným sa ťažko predstavuje, čo je za múrmi ich inštitúcie: okrem štúdia a modlitby, čím trávia čas?
Zdanie určite klame. Aj keď sa ľuďom s cirkvou spája odvaha vzdať sa viacerých svetských vecí, neznamená to, že je od svetského sveta izolovaná. Aj ona podlieha vonkajším vplyvom a politický systém a výkon moci nie sú výnimkou.
Režisér Ivan Ostrochovský vo filme Služobníci rozpráva o tom, ako ešte v 80. rokoch komunisti považovali za užitočné tlačiť na predstaviteľov cirkvi a odkláňať ich od cesty, ktorá bola s ich ideológiou nezlučiteľná.
Už dvakrát sa tento rok stalo, že Služobníkom zahatala cestu do kina korona. A bolo by veľkou smolou, keby sa to s premiérou naplánovanou na 10. decembra stalo znova.
Lebo toto je film, pre ktorý sa do kina ísť oplatí.
Ponižovaná cirkev musela reagovať
Ostrochovský vo filme nikdy nespresní, kde sme a čo sa tu deje. Vidíme len, že do školy prichádzajú noví študenti, mladí seminaristi a zoznamujú sa so základnými pravidlami, rozvrhom a disciplínou.
Orientujú sa. Postupne aj v ľuďoch vo vedení a vo vzťahoch medzi nimi, nakoniec aj v ich vzťahoch s okolím. Niekoľko návštev zvonka, niekoľko odovzdaných kontrabandov, prípadne citlivých dokumentov a je jasné, že aj tu bežia kšefty.