V minulosti nechcel veľmi rozprávať o tom, čo prežil ako študent kňazského seminára na bohosloveckej fakulte v Bratislave. Zmenilo sa to, keď jedného dňa prišiel za ním režisér Ivan Ostrochovský.
Zaujímali ho udalosti, ktoré na tejto škole spôsobili vtedajšie praktiky Štátnej bezpečnosti.
Herca VLADA ZBOROŇA téma pritiahla natoľko, že sa rozhovoril. Aj vďaka tomu mohol vzniknúť film Služobníci. Marcovú premiéru zmietol začiatok pandémie, po deviatich mesiacoch je tu.
Príbeh hovorí o pokušení cirkvi kolaborovať s totalitným režimom. Aké námety ste režisérovi poskytli?
Veľa sme sa rozprávali, aké to bolo, keď som začal chodiť na bohosloveckú fakultu do Bratislavy, ako som sa s prostredím tejto školy zžíval, ako ma z nej vyhodili, ako to niesli moji rodičia. Aj to, ako za mnou potom prišli eštebáci s prísľubom, že ma dostanú späť na školu, ak im raz za čas podám nejaké informácie. Veď vieme, ako to robievali.
Vo filme aj účinkujete. Aká je vaša postava?
“Ja som si počas vychádzky dal víno a keď som sa vrátil, ošúpal som si pomaranč, dal som si ho celý do úst a takto prežúvajúc som v sutane šiel na vécko. Zrazu oproti mne prefekt a viac mu nebolo treba.
„
Hrám prefekta, akéhosi tajomníka, ktorý dozerá na poriadok v seminári, študentov neustále sleduje, nariaďuje im, čo musia a nesmú. Je to človek vycvičený systémom a vie si užívať pocit moci.
Mám takého človeka pred očami. Keď ma zo školy vyhadzovali, bol to on, čo mi vravel - keby si bol vydržal, mohol si medzi nami zostať. Mne sa však život v seminári úplne zbridil.
Asi ste si na tomto charaktere celkom zgustli.
Pôvodne som vo filme nechcel hrať, nechcel som sa veľmi ukazovať, ale téma bola lákavá. Nakoniec sme sa dohodli, že si môžem vybrať. Tak som si zvolil prefekta. Nesťažujem sa, dobre sa mi hral.
Čo sa vás v súvislosti s režisérovou ústrednou témou najviac dotklo?
Pálčivý bol problém, ktorý na fakulte vyvrcholil v roku 1981, keď som tam ešte nebol. Študenti sa vtedy rozhodli držať protestnú hladovku proti kolaborácii cirkevnej organizácie Pacem in terris s komunistickým režimom.
Ja som síce nastúpil na školu až o tri roky neskôr, keď títo študenti boli už dávno vyhodení, ale ich odkaz bol stále aktuálny a škola nedokázala len tak zahladiť po nich stopy.
