Kandidát na šéfa SND Takáč: SND sa musí pripraviť na ten najhorší scenár

Keď ministerstvo kultúry zverejnilo piatich kandidátov na post šéfa Slovenského národného divadla, zrejme viacerých prekvapilo, že je medzi nimi aj človek, ktorý podľa životopisu v umení a kultúre doteraz nepracoval.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kto bude šéfovať SND? Ministerstvo zverejnilo mená kandidátov Čítajte 

ROMAN TAKÁČ je úspešný biznisman. Na manažérskych pozíciách pracoval vo viacerých veľkých korporáciách, jeho vlastná firma sa venuje biznis poradenstvu pre spoločnosti, ktoré sa ocitli v problémoch a potrebujú sa z nich dostať.

Do konkurzu na generálneho riaditeľa SND sa prihlásil, lebo vidí, že Národné divadlo je vo veľkých hospodárskych problémoch a myslí si, že situáciu dokáže ako krízový manažér napraviť.

V rozhovore pre SME hovorí nielen o tom, ako vníma pozíciu generálneho riaditeľa SND a čo treba v divadle súrne urobiť, ale aj o svojom vzťahu k umeniu a svojej umeleckej minulosti.

Denník SME na rozhovor oslovil všetkých kandidátov na post šéfa SND, dvaja z nich - Matej Drlička a Martin Bendik - možnosť nevyužili.

Prečo chce človek z biznisu šéfovať Slovenskému národnému divadlu?

Pozícia generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla je viac o riadení, organizovaní, úpravách procesov a o optimalizovaní, než o kultúre.

Na tvorbu je tam viac oveľa povolanejších ľudí. Ale vo vedení divadla to tak je, niekto je poverený umeleckou tvorbou a niekto sa musí viac venovať operatíve.

Uplynulé obdobia nám síce možno ukázali, že šéfovať SND môže aj umelecký generálny riaditeľ, čo je pochopiteľné, teraz to ale vyeskalovalo do situácie, keď musí nastúpiť takpovediac technokrat, ktorý ponastavuje, poopravuje, zoštandardizuje a pripraví divadlo na 20. roky 21. storočia.

Aké sú ale vaše osobné motivácie uchádzať sa o tento post? V súčasnosti sa totiž ukazuje, že šéfovať SND je nevďačná úloha.

Je pravda, že výzva na pozíciu generálneho riaditeľa SND vôbec nie je nič motivačné. Mne nezáleží na názve pozície, ktorá sa momentálne volá generálny riaditeľ.

Akéhokoľvek manažéra, ktorý sa podujme na túto cestu, čaká náročné obdobie. Čaká ho možno aj silná rezistencia zo strany zamestnancov, musí vytvoriť a postaviť novú organizačnú štruktúru, musí dotiahnuť mzdový predpis, musí dotiahnuť všetky procesy, bez ohľadu na to, ako sa vyvinul audit. Musí nájsť spôsob ako zarábať viac a ako dokázať ušetriť aj z nízkeho rozpočtu, ktorý mu štát poskytuje.

A je to možné?

Postupne je všetko možné, ak sa môžeme spoľahnúť na súčinnosť všetkých ľudí. Samozrejme, nie je to možné zo dňa na deň šibnutím čarovného prútika. Je to dlhodobý proces, ktorý môže trvať aj viac ako rok.

Ale uvedomme si, že sme v situácii, kde po rokoch nie ideálneho hospodárenia treba veci vrátiť do pôvodného stavu, teda vyrovnaného rozpočtu. Nepôjde to za jednu divadelnú sezónu, ale ten proces je nevyhnutný.

Vnímam, čo treba urobiť, uvedomujem si aj časové zaťaženie jednotlivých krokov a som ochotný do toho ísť. Prečo? Tých dôvodov je možno trochu viac.

Je začiatok 20. rokov 21. storočia. Po dvadsiatich rokoch práce v korporáciách som si splnil, čo som chcel a je na čase, aby som začal pomáhať budovať silný štát, ktorý dokážeme vybudovať len cez silné inštitúcie.

Inštitúcia ako SND má na Slovensku ešte navyše zvláštne postavenie. Je to jedna z hlavných kultúrnych inštitúcií, ktorú vnímajme, prosím, aj ako pilier demokracie.

Pokiaľ si chceme uchrániť demokraciu, musíme prioritne chrániť inštitúcie, či už sú to kultúrne inštitúcie, vysoké školy, úrady, ministerstvá, aj SND. Musia fungovať, lebo v opačnom prípade ich stratíme spolu s demokraciou a tak stratíme všetko.

Čo sa podľa vás musí urobiť v SND ako prvé?

Ako prvé sa musí upokojiť existujúci stav, lebo situácia je nepríjemná. Štandardný postup je nepracovať na základe emócií a pocitov.