O niekoľko dní bude na ministerstve kultúry výberové konanie na šéfa Slovenského národného divadla.
V hre je päť kandidátov, jedným z nich je aj súčasný, dočasne poverený riaditeľ PETER KOVÁČ.
Týždeň pred konkurzom ho nemilo prekvapilo medializovanie výsledkov vnútorného auditu, ktorého výsledky poznal už vyše mesiaca a na ministerstve o nich s audítormi bol diskutovať.
V rozhovore pre SME Kováč vysvetľuje, aké pochybenia a prečo našli audítori, prečo v divadle zvýšil platy, aj keď na ne nemal peniaze a prečo chce byť generálnym riaditeľom SND aj naďalej.
Ministerstvo kultúry poslalo médiám výsledky vnútorného auditu v SND, ktoré ukazujú viaceré ekonomické nedostatky. Ministerka Milanová situáciu v divadle označila za vážnu a podľa nej divadlo súrne potrebuje ozdravný plán. Prekvapili vás výsledky auditu?

Po prvé poviem, že audit sa netýkal len tohto roka, ale aj dvoch predchádzajúcich a isté veci sú opakovanými zisteniami.
Výsledky auditu vítam, lebo poukázali na problémy formálnej povahy, ktoré nie je problém odstrániť. Prijali sme rad opatrení, aby sme ich v čo najkratšej dobe aj odstránili.
Išlo najmä o základnú finančnú kontrolu, kde na potrebných dokumentoch nebol správny dátum alebo podpis alebo podobne.
Formálne náležitosti asi nie sú tými zásadnými zisteniami, na ktoré ministerka poukazuje ako na plytvanie.
Áno, bola tam aj otázka toho, ako sa majú vyplácať mzdy zamestnancom, ktorí robia v divadle občas aj takú prácu, ktorá nie je ich základnou pracovnou náplňou.
Roky rokúce sa to v divadle robí, že javiskoví technici vystupujú v komparze. Dosť často ich využívame ako komparz a fakt je, že nie je v popise práce javiskového technika obliecť si kostým a vyjsť na javisko.
Platíme im za to napríklad nižšie čiastky, ako keď u nás robia komparz študenti VŠMU.
Takže platby navyše za komparz sa netýkajú umeleckých pracovníkov?
Nie. Javiskový technik ťahá ťahy, nosí kulisy, niekedy sú to garderobierky, maskérky a ďalší pracovníci, ale musí medzitým ešte niekoľkokrát počas predstavenia vyjsť v kostýme na scénu, niekedy možno aj niečo povedať a dostane za to pár euro.
Ale nikto z audítorov nespochybnil, že na odmenu majú nárok. Spochybnili len spôsob vyplácania. Nemáme s nimi uzatvárať dohodu o diele, lebo v tom istom čase berú plat za svoju vlastnú prácu.
Keď som sa pýtal, ako to riešiť, lebo to je naozaj storočná prax v divadle, audítorská skupina navrhla, aby sme to radšej vyriešili odmenami ako nejakou dohodou o výkone umeleckej práce.
Čo tie prípady, keď si zamestnanci ešte aj fakturovali prácu? V správe z ministerstva sa spomínala scénografia a réžia.
To sú z môjho pohľadu divadelníka trochu spornejšie veci. Jedna sa týka našej zamestnankyne, ktorá pre divadlo robí grafický dizajn a zároveň robila aj scénu pre dve inscenácie. Ale scénografia je úplne iný predmet a úplne iný typ práce ako grafické zalomenie bulletinu alebo príprava plagátu.