Zomrel slávny režisér Kim Ki-duk, k jeho smrti viedli komplikácie s covidom

BRATISLAVA. Zomrel juhokórejský režisér Kim Ki-duk, jeden z najvýraznejších a populárnych tvorcov súčasnej kinematografie. Medzi webmi, ktoré to potvrdzujú, je napríklad La Repubblica.

Súvisiaci článok Bojím sa Číny, hovorí Kim Ki-duk, jeden z najväčších ázijských filmárov (rozhovor) Čítajte 

Správa prišla z Estónska, kde sa plánoval presťahovať. Jeho smrť nastala po komplikácii s covidom, bol hospitalizovaný v nemocnici. Mal 59 rokov.

Jeho filmy v sebe niesli zaujímavý rozpor. Hoci boli obrazovo veľmi príťažlivé a meditatívne, obsahovali v sebe veľa násilia, fyzického, sexuálneho, a najmä emočného.

Pil zo psej misky, nemal svetlo ani šaty

Veľký zlom v jeho kariére a v spôsobe tvorby prišiel vo chvíli, keď sa jedna jeho herečka pokúsila na pľaci o samovraždu.

Kim Ki-duk sa stiahol a na tri roky odišiel bývať ďaleko od civilizácie do chatrče ako pustovník. Nič to nezmenilo na jeho pozícii, ktorú dosiahol vďaka filmom Ostrov, Samaritánka, Golfová palica, Jar, leto, jeseň, zima... a jar, Sen, Luk.

Najprv však musel obrátiť kameru sám na seba, zanalyzovať sa a nič si neodpustiť. V chatrči bez elektriny nakrútil film Arirang.

„Pozri sa na seba, ako vyzeráš,“ zaútočil v ňom sám na seba. „Piješ zo psej misky a šaty máš zničené, ako keby si ich roky nepral. Prečo tak márniš čas? Myslíš si, že už si všetko povedal v pätnástich filmoch, ktoré si nakrútil?

Nie, nepovedal si. Vytváral si rozhodné, silné a drsné postavy, ale ty sám sa nedokážeš správať ako oni. Nevieš zniesť život? No povedz, Kim Ki-duk!“

Sám si aj odpovedal:

„Ty si tiež Kim Ki-duk, tak vieš. Aký zmysel má robiť filmy, keď pre niekoho môžu znamenať aj smrť?

Doteraz som nakrúcal filmy ako mašina, dnes si myslím, že ľudský život je zanedbateľný. Napĺňajú ho len sadizmus a sebatrýznenie. Raz sa skončí ako ľudský denník. Je teda jedno, či chodíš na festival a dostávaš ceny, alebo žiješ v studenej chatrči.“

Bolo to v roku 2011. Arirang bola drsná, ale očistná skúsenosť. Po tme, bez elektriny a v drsných studených podmienkach spochybňoval svoje filmárske schopnosti. Mal halucinácie, plakal, niekedy až nariekal.

Nakoniec však skonštatoval. „Ďakujem ti Kim Ki-duk, že si sa ma pýtal.“

Ospravedlňoval sa za svoj film

Film vtedy vybrali na festival v Cannes, vzápätí s ním cestoval po celom svete. Zastavil sa aj v Karlových Varoch, kde poskytol rozhovor denníku SME. Ospravedlňoval sa zaň.

„Nie je to žiadny prelom a, prosím, ani nehovorme, že toto je film. Arirang bol pre mňa liečením, spôsobom, ako si zmapovať dušu,“ hovoril.

„Mám výčitky, že ho vybrali do programu Cannes. Ostatní režiséri zamestnali mnohých spolupracovníkov, napísali scenár a všetko si vopred starostlivo prichystali. Ja som úplne sebecky nakrútil film len o sebe.

Je mi to ľúto. Obávam sa, že festival v Cannes môj film premietol preto, že tam videli moje predchádzajúce filmy. Ospravedlňujem sa, že som takú nedokonalosť nakrútil a ukázal vám ju.“

Čoskoro nakrútil ďalší emočne vypätý film - Pietu, s ktorou zvíťazil v Benátkach. Intímne témy ľudských vzťahov a sexuality, poznamenané spoločenskými očakávaniami aj náboženským kódexom, ktoré mu boli vždy blízke, však potom odsunul, a prejavil sa skôr ako angažovaný občan.

Veľa myslel na jadrovú katastrofu vo Fukušime. V roku 2015 nakrútil film The Stop, v ktorom sa mladý muž bojí o zdravie nenarodeného dieťaťa a zo zúfalstva by najradšej zničil celú civilizáciu.

Radikálnu zmenu v prístupe, odmietnutie symbolického rozprávania a uprednostnenie priameho prehlásenia, vysvetlil Kim Ki-duk v ďalšom rozhovore pre SME takto:

"Svet potrebuje zmenu. Človek sa chce meniť, štáty sa chcú meniť. Keď sa meníme, druhého tým dráždime a vyvolávame tým jemné napätie. A to napätie, to je náš život. To je svet.“

Obvinený z násilností

V roku 2015 juhokórejská polícia začala vyšetrovať obvinenia, že sa Kim Ki-duk pri práci správal násilne. Zažalovala ho herečka, ktorá vzápätí odišla z nakrúcania.

Tvrdila, že ju fackal, urážal a nútil vyzliecť sa, aby mohol nakrútiť otvorenú sexuálnu scénu, ktorú v scenári pôvodne nemal. Po jej odchode ju nahradila iná a film Moebius sa potom premietol na festivale v Benátkach.

Obvinenia nekomentoval, Hollywood Reporter vtedy citoval jeho producenta: "Je to pravda, fackalo sa, ale bolo to súčasťou inštrukcií k scéne s prepadom."

Kim Ki-duk vraj herečku nikdy nenútil do ničoho, čo nebolo aj v scenári.

Špeciálne spomienky na juhokórejského tvorcu má slovenský režisér Jaro Vojtek. Keď jeho film Deti súťažil na festivale v Pekingu, Kim Ki-duk bol predsedom poroty a prispel k tomu, že na Slovensko šli hneď tri ceny: za kameru, scenár, a pre herečku Évu Bándor.

"Film tvoria štyri poviedky, všetky boli výborné, a ja som kolegom v porote odporúčal, aby ocenili najmä herečky," povedal pre SME. "Ak si dobre pamätám, režisér je mladý a keď sme sa na záver festivalu stretli, povedal, že sa mu páčia moje filmy. To mi urobilo radosť.“