Ismaile Smile, novodobý Don Quijote, obchodný cestujúci na konci kariéry, obklopený motorestmi a tým najhorším z televíznej zábavy, sa zaľúbi do indicko-americkej hviezdy, televíznej moderátorky, rozmaznanej, krásnej Salmy. Rovnako ako sa Cervantesov starnúci samozvaný rytier po čítaní rytierskych príbehov zbláznil do svojej Dulciney.

To je príbeh, ktorý rozpráva spisovateľ špionážnych románov používajúci pseudonym Sam Du Champ, ktorý sa rozhodne v Rushdieho románe Quijote (prel. Otakar Kořínek, Slovart 2020) vyrovnať s vlastnou rodinnou minulosťou, vzťahom k sestre, stratenému synovi a vlastne si uvedomiť, aký je ten dnešný svet popretkávaný záhadami, nezrozumiteľný, šikanózny a ako nám preteká medzi prstami.
A tak ako Cervantesov groteskný hrdina zrkadlí absurditu sveta dobového Španielskeho kráľovstva, aj ten Rushdieho Quijote cez svoj absurdný príbeh zamilovanosti do vysnívanej televíznej princeznej nastavuje zrkadlo súčasnej Amerike.

Tej červeno-modrej Amerike, v ktorej je vlastne možné všetko, pretože sa zmenila na jeden veľký zábavný park, kde nezáleží na skutočnosti, pravde, ale len na tom žiť v akýchkoľvek príbehoch, snoch, fantáziách.
Tým Spojeným štátom, kde vás pre farbu pleti vyženú z kempu, či pred vašimi očami zastrelia v bare ľudí, lebo sú iní a majú ťahať domov. Tých šťastných USA, kde je najlepším únikom droga, ktorá vám uľaví z hrozivej každodennosti, kde vás sledujú na každom kroku a vizionári predávajú cestu do nových dimenzií, pretože tušia, že koniec sveta je za rohom.
Na ceste nikam
Ťahať sa za chvost s rozzúrenými tigrami nie je práve najbezpečnejšia zábava, to Salman Rushdie vie. Od svojich prvých kníh je autorom, ktorý neváha ukazovať predsudky, mýty, povery či „sväté pravdy“ v pokrivenom a magickom zrkadle. Je šašom a klaunom rozprávajúcim veľké príbehy nanovo, neprestajne si uťahujúc z toho vážneho sveta spôsobom, ktorý môže občas aj dráždiť.