S Maxom Porterom sa mohli slovenskí čitatelia zoznámiť prostredníctvom jeho debutu Smútok je tvor s krídlami (Inaque 2017). Úsporná dojímavá novela, pripomínajúca báseň, s humorom čiernym ako vranie perie zachytáva bolesť a žiaľ nad stratou manželky a matky.

Otca a dvoch synov navštívi vrana, ktorá so smútkom zatočí svojským spôsobom. V druhom románe Lanny zostáva autor verný tradícii rozprávania príbehov cez mýty a podobenstvá a rozvíja poetický a inovatívny štýl písania. Tajomného vtáka strieda ešte tajomnejší Mŕtvy tatko Zubovník.
Chlapec, čo vonia lesom
Výnimočného chlapca Lannyho by ste si mohli veľmi ľahko pomýliť s Aprílovým zajacom z Aliciných príbehov. Poskakujúc vo vysokej tráve a narážajúc do vlastného odrazu nasáva zvuky tohto sveta a splieta vlákna iného. Počuje a vidí veci, ktoré ostatným unikajú.
Nedávno sa s rodičmi prisťahoval do dedinky učupenej pod horami. Nikdy nevtancuje do domu inak ako so spevom a s vôňou vonkajšieho sveta. Aj jeho mama Jolie je ten typ človeka, očividne do väčšej miery vyrobený z rovnakých atómov ako sama zem než väčšina ľudí v dnešnej dobe.