Amy Sarig King, americká autorka s chytľavo skráteným menom A. S. King, ktoré sa dá čítať ako „Asking“, teda „pýtať sa“, patrí už k etablovaným autorkám literatúry primárne určenej pre mladých dospelých. Jej autorský štýl je jedinečný.Jej diela vynikajú poetikou a formálnou zručnosťou, pritom príbehy, ktoré spracováva, nie sú „ľúbivé“. Čitateľom nimi dokáže dodať nielen nádej, ale nenútene do nich vkladá aj edukatívny rozmer. „Chcem písať knihy, ktoré dospelým pomôžu porozumieť tínedžerom a dospievajúcim porozumieť dospelým,“ hovorí autorka A. S. King. V súčasnosti jej na Slovensku vychádza kniha Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte a pripravuje sa román V tejto rodine kopte hlbšie.
Kniha Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte síce vyšla v roku 2011, ale na Slovensku vychádza teraz. Aj čitatelia u nás tak majú možnosť zoznámiť sa s vami po prvýkrát. Keď sa spätne v mysli vrátite k tomu románu, ktorý vašu autorskú kariéru rozbehol naplno, ako ho vnímate? Sú problémy (alkoholizmus, šikanovanie, obťažovanie, násilie, osamelosť či nevšímavosť), ktoré hrdinovia v knihe riešia, univerzálne a stále aktuálne?
Som veľmi rada, že román Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte teraz vyšiel aj na Slovensku. Myslím si, že jeho témy sú stále relevantné a v mnohých ohľadoch dokonca ešte aktuálnejšie.
Denisa Fulmeková: O ľudskom správaní nemám žiadne ilúzie Čítajte V Amerike za posledných desať rokov výrazne vzrástol počet duševných chorôb a stali sa chorobou číslo jeden u mladých ľudí vo veku od 10 do 24 rokov.
Deje sa to z rôznych dôvodov, ale pocit osamelosti v dôsledku šikanovania, násilia, obťažovania a nepozornosti je väčším problémom, než akým býval v minulosti. Preto píšem knihy. Aby sa ľudia cítili menej osamelo.
Vydavateľský dom Albatros na Slovensku pripravuje pre čitateľov ako vašu ďalšiu knihu román Dig – V tejto rodine kopte hlbšie. Tá vyšla v origináli v roku 2019. Kniha Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte je temná, je o strate a pocite, že problémy nejestvujú, hoci nás neskôr vždy dobehnú. Je aj román Dig podobne temný?
Nepovažujem svoju prácu za temnú. Považujem ju za úprimnú. Alebo za skutočnú. Predstavuje pre mňa realistickú fikciu. Je spôsobom, ako vám ukázať skutočných ľudí, s ktorými som sa v živote stretla, a hovoriť o skutočných veciach v každodennom živote, o ktorých nikto hovoriť nechce.
V románe Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte je opísaný môj otras mozgu, ktorý Vera utrpela po zásahu neonacistom na vianočnom večierku. Stále mám z toho na hlave hrču. A bol to môj priateľ, ktorý po páde zomrel.
Riešenie strát je úplne normálnou a prirodzenou súčasťou života, ale naša kultúra sa smrti vyhýba a je v nej nepríjemné hovoriť o nej. Takže predpokladám, že píšem nepríjemné, ale nie temné knihy – verím, že vždy existuje nádej. Román V tejto rodine kopte hlbšie je podobný.
Je v ňom strata a nenávisť a každodenné zlé správanie sa, ale vo svojej podstate je román o tom, ako sa základy americkej rasovej nadradenosti z generácie na generáciu rúcajú bez ohľadu na ľudí, ktorí ju obhajujú, a o tom, ako môžeme tento cyklus zastaviť. Je to ďalšia nepríjemná téma, ale bez jej preskúmania sa veci nikdy nezmenia, čo zároveň znamená, že je zároveň aj plná nádeje.
Váš štýl tvorby je pridanou hodnotou príbehov. Balansujete na pomedzí magického realizmu a akéhosi snového surrealizmu a pritom je vaša tvorba stále dostupná dospievajúcim čitateľom. Ako by ste charakterizovali svoj autorský štýl? A čo v ňom považujete za kľúčový prvok?
Som veľmi hrdá surrealistka, ale nie vždy som vedela, ako svoj štýl tvorby nazvať. Romány píšem od dvadsiatich šiestich rokov a vyvinula som si metódu vypracovania knihy, ktorá pre mňa funguje, a myslím si, že to ovplyvňuje aj môj štýl.
