BRATISLAVA. Nejeden človek v dave protestujúcich má na tričku symbol SS. Policajti nereagujú na to, čo ľudia vykrikujú, svoje zbrane majú namierené na skupinu ich odporcov.
Peter Bebjak: Čudujem sa, prečo film o hrdinstve Wetzlera a Vrbu nenatočili na západe Čítajte Jeden muž rozvášnene upozorňuje ťažkoodencov na to, akí ľudia pochodujú po uliciach Varšavy.
"Ako je možné, že sa ľudia chvália takýmito symbolmi?" pýta sa muž nečinného policajta. Neodpovedá. Na otázku, prečo ich polícia ochraňuje, odvracia pohľad.
Ešte predtým, než poľské ulice zaplavili protestujúci, ktorým sa nepáčilo sprísnenie interrupcií, sa po nich pravidelne premávali aj iní demonštranti. Hlavnou osou sporu bol nacionalizmus.
Vyhrotenú spoločenskú náladu aj policajnú nečinnosť reflektuje v dokumentárnom filme Moja krajina taká krásna poľský režisér Grzegorz Paprzycki.
Ako to vyzerá, keď lietajú zápalné fľaše
Politická radikalizácia, prehlbovanie sociálnych rozdielov a ideologická vojna. To je obraz súčasného Poľska. Nenávisť vyvolaná neznášanlivosťou je tam čoraz naliehavejší problém, hoci história ponúka množstvo príkladov, aké pohromy už narobila.
Režisér Paprzycki zhromažďoval materiál na svoj dokumentárny film skoro rok.
"Nikdy som si úplne neuvedomil, aké zvláštne veci sa dejú v poľských uliciach. Televízne stanice alebo iné médiá neukazujú všetko," hovorí Paprzycki pre SME.
V jeho objektíve sa Poliaci javia ako hlboko rozhašterený národ, rozdelený do skupín, ktoré síce používajú rovnaké výrazy, no v úplne inom zmysle.
