BRATISLAVA. Keď v roku 1970 vydal Paul McCartney prvý sólový album, kapela Beatles už bola v poslednom štádiu rozkladu. Ostatní, čochvíľa ex-chrobáci, neboli jeho načasovaním nadšení. Potvrdil ním totiž, čo sa ešte nikto z nich neodvážil povedať nahlas. Je koniec.
Hnevali sa na McCartneyho, že rozpad kapely využil na promo vlastného albumu. Nezaprel svoje PR kvality, zmienil sa o ňom posmešne John Lennon.

O dekádu neskôr vydal album McCartney II. Postrčila ho k tomu desaťdňová skúsenosť z väzenia v Japonsku, kam sa dostal za prechovávanie marihuany, a aj rozčarovanie z upadajúcej kapely Wings, ktorú založil ešte v roku 1971.
Len pár dní pred Vianocami prichádza legendárny hudobník s tretím albumom, ktorý nadväzuje na predchádzajúce číslom označené dosky. A znovu je to hudobná udalosť.
Hoci tentokrát jeho vydanie nesprevádza žiadna osobná ani profesijná dráma. V pandémii mal jednoducho len priveľa času.

Umožnil vyniknúť svojmu experimentálnemu ja
Keď sa na jar zastavil v Británii kvôli pandémii život, Paul McCartney sa stiahol na farmu v Sussexe k svojej najstaršej dcére.
Dni trávil v štúdiu, oprašoval staré piesne a pridával aj čerstvé nápady. Každý deň pri večeri vytiahol mobil a rodine prehral, čo v ten deň zložil. Album neplánoval. Proste sa mu stal.