Zomrel hudobný skladateľ Roman Berger. Mal 90 rokov

BRATISLAVA. Dvadsiateho druhého decembra v skorých ranných zomrel hudobný skladateľ Roman Berger. Mal 90 rokov.

Informáciu o jeho smrti denníku SME sprostredkovala skladateľova rodina.

Roman Berger bol pôvodom poľský hudobný skladateľ, teoretik a publicista. Žil a tvoril v Bratislave.

V mladosti zažil nacistický útlak i perzekúciu jeho otca. Už ako tínedžer musel pracovať v stolárskej dielni.

Po vojne v roku 1949 zmaturoval na Poľskom gymnáziu v Českom Těšíne a následne začal študovať hru na klavír u Marty Gabryś-Furmanikowej na Vysokej hudobnej škole v Katoviciach.

V roku 1952 bol aj s rodinou donútený emigrovať na Slovensko do Bratislavy, kde v rokoch doštudoval na VŠMU klavír a neskôr aj kompozíciu u Dezidera Kardoša.

Tu sa zoznámil s avantgardou 60. rokov a skladateľmi Iljom Zeljenkom, Petrom Kolmanom, Ladislavom Kupkovičom či Ivanom Hrušovským.

Peter Kolman (vľavo), Ilja Zeljenka a Roman Berger. (zdroj: ARCHíV N.H.)

Popri škole pôsobil ako pedagóg hry na klavíri na Konzervatóriu v Bratislave a ako hudobný skladateľ v Štúdiu spravodajských a dokumentárnych filmov. Neskôr pracoval vo Zvukovom štúdiu Československej televízie a v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu.

Na začiatku obdobia normalizácie pracoval ako externý pedagóg na Katedre teórie Hudobnej fakulty VŠMU. Normalizácia však pre neho znamenala zákaz umeleckej činnosti a v tomto období len zriedkavo tvoril hudbu pre krátke dokumentárne filmy.

Od roku 1977 spolupracoval v Umenovednom ústave SAV s výskumným tímom Ivana Mačáka v oblasti etnomuzikológie, kde neskôr zastával pozíciu odborného pracovníka.

Nežnú revolúciu oslávil skomponovaním dôležitej skladby Soft November Music. Skladba pre sólový klavír sa začína nežne, aj revolúcia sa spočiatku tak javila a nazývala. Už po krátkej chvíli sa lyrický úvodný motív začne narúšať a variácie prerastú až do drsných akordov.

Berger to vysvetlil tým, že pri písaní myslel najmä na šokujúci zmätok, ktorý sa začal inštalovať pod heslom demokracie.

V roku 1991 spolu s priateľom, skladateľom Iljom Zeljenkom a muzikologičkou Alžbetou Rajterovou založili festival Melos Étos, ktorému Berger vymyslel aj názov zdôrazňujúci humanistické poslanie umenia.

V roku 2005 odmietol vyznamenanie od prezidenta Ivana Gašparoviča. Dôvodom boli Gašparovičove vyjadrenia na margo Slovenskej pospolitosti, ktorá pochodovala na verejnosti v čiernych uniformách, že v demokracii má každý právo oslavovať tak, ako chce.

"Bol to pre mňa šok, lebo ja som zažil, čo je gestapo. A keď dnes vidím tie Maďarské gardy v Budapešti, mám zimomriavky. Sú to veľmi nebezpečné hry," zdôvodnil vtedy svoje rozhodnutie Berger.