Priatelia myslenia zvyčajne pohŕdajú telesným pohybom, lebo všetko podstatné sa vraj deje v neviditeľnom svete ideí. Veci sa majú úplne inak.
Elegancia v behu i v slovách
Filozof či spisovateľ (alebo iná podobná odroda intelektuála) je akosi prirodzene – aspoň v bežných predstavách a predsudkoch – nasťahovaný do kaviarní a salónov, v ktorých sa nad hlavami prítomných vznáša opar vína a mrak cigaretového dymu.

Známy novinár Martin M. Šimečka píše svoje úvahy bežca, plavca, tenistu a jazdca na koni úplne prirodzene. Všetky tieto športy totiž veľmi aktívne prevádzkoval a stále patria do jeho života.
Vždy na leto sa sťahuje do maringotky na jednom z horských úbočí pri Muránskej planine. Tam obmedzí zbytočnosti a životné potreby. Aj teraz sa znovu spolu s čerstvým vzduchom nadýchol slobody. Vďaka tomu prináša elegantné a podnetné úvahy o ľudskej ceste k zmiereniu medzi telom a dušou.
Napätie telesna a duševna nie je vec nová. Skúmali ju už starovekí filozofi a náboženskí myslitelia. Aj im Šimečka venuje kúsok pozornosti, ale ten kúsok je prijateľný pre každého.