Špionážna literatúra patrí k plnokrvným literárnym žánrom a hoci sa istý čas mohlo zdať, že po skončení studenej vojny bude jej pozícia na trhu oslabená, nestalo sa tak, naopak, napríklad špička žánru John LeCarré sa s týmto „deficitom“ vo viacerých románoch vyrovnal veľmi dobre (napríklad Dědictví špionů) a Daniel Silva opakovane dodáva svojmu špičkovému agentovi Gabrielovi Allonovi nové podnety a reaguje na najnovšiu politickú a spravodajskú situáciu po celom svete.
Bondovky aj literatúra faktu

Filmový fanklub sa každoročne dočká ďalších dobrodružstiev Jamesa Bonda, Anthony Horowitz už napísal dve knihy o Bondovi na základe podkladov od Flemingových dedičov a v jednej z nich, časovo posunutej ešte pred prvý Flemingov príbeh, dokonca veľmi vtipne vysvetľuje vznik niekoľkých typických charakteristík tohto najznámejšieho špióna (Bond. James Bond či „nemiešať, pretrepať“).
Larry Loftis spracoval osudy vojnového dvojitého agenta Duška Popova, s ktorým sa počas vojny v jednom lisabonskom kasíne stretol sám Fleming a aj na jeho základe vytvoril svojho agenta 007.
Literatúra faktu každý rok prinesie niekoľko nových textov, odhaľujúcich pozadie tajných služieb, občas až zarážajúco otvorených (za všetky spomeňme Ronena Bergmana a knihu Zabij jako první.
Tajná historie izraelských cílených útoků). V zozname kníh a autorov by sa dalo pokračovať ešte dlho, lebo obísť napríklad tajné operácie KGB (Mitrochin), príbeh zrady Kima Philbyho (Ben Macintyre – od neho aj operáciu Double Cross či príbeh Olega Gordievského) či Tajné války Jeremyho Scahilla by nebolo fér.
Napokon aj Edward Snowden po tom, ako poskytol svoj príbeh a informácie pre Glenna Greenwalda (Nikto sa neskryje), napísal svoj životný príbeh aj sám (Trvalý záznam).
Marco Polo aj Mata Hari
Fanúšikovia nielen napätia a dramatického príbehu, ale aj zákulisných machinácií, súbojov intelektu a technických možností, sprevádzaných zradou, chamtivosťou, ale aj ideologickým presvedčením, môžu teraz siahnuť po až encyklopedickej publikácii Ernesta Volkmana Dejiny špionáže