Ak si otvoríte e-theatre, databázu profesionálneho divadla na Slovensku (prístupná verejnosti na webových stránkach Divadelného ústavu Bratislava), a zadáte výraz Jánošík, nájdete 52 inscenácií, kde sa postava legendárneho zbojníka vyskytuje.
Keďže naše profesionálne divadlo má práve sto rokov a niektoré jánošíkovské spracovania „nezliezli z javiska“ aj desaťročia (Zacharovo Na skle maľované v SND), vychádza nám, že terchovský hrdina je v slovenskom divadelnom prostredí prítomný prakticky nonstop.
A slovenský film, hudba, literatúra to majú, myslím, podobne. Prečo? Čo je práve na Jánošíkovi také príťažlivé a výnimočné?
Príbeh vraha
Súvisiaci článok Borat, Abbie Hoffman a Amerika Čítajte „Mladý muž. Junák v rozpuku, mocná šija, v ruke valaška... Orol tatranský, čo zbieha z kopcov pomstiť krivdu našich ľudí.“ Takto na položenú otázku odpovedajú štúrovci, konkrétne Janko Kráľ a Gašpar Fejérpataky-Belopotocký v hre Jánošík: príbeh vraha?.
Pre bratislavské Divadlo Aréna ju napísal a sám režíroval Jakub Nvota, ako súčasť tzv. Občianskeho cyklu. Táto dlhodobá dramaturgická línia divadla, sledujúca kľúčové postavy a udalosti slovenských dejín, nesplodila vždy len excelentné diela typu Labudovho-Ballekovho Tisa.
