Vianočné filmy sú lacná téma, skoro až banálna, príznak úpadku, vražedné kombo likvidujúce dobrý vkus. Naváľať sa, rozbaliť ďalšiu várku zbytočností a čučať zas a znova do telky na tie isté kusy.
Ako vlani, predvlani a ešte pred tým, ďaleko, ďaleko do detstva, keď stromček bol zelenší, darčeky skromnejšie a na Vianoce občas napadal aj skutočný sneh.
Nostalgia a nadinterpretácia
Cesta Služobníkov k slovenským divákom je dlhá, ale lemovaná víťazstvami Čítajte Len tie Tri oriešky pre Popolušku sa nezmenili. Hoci podobne ako losos vytlačil vianočného kapra, aj tie Tri oriešky už čelia onakvejšej konkurencii, a veru, keď sa spýtame nejakého dvadsiatnika na naozaj typický vianočný film, traja z piatich odpovedia, že Sám doma, jeden odvrkne, že ho to nezaujíma, a na Tri oriešky si spomenie jeden.
Alebo na Pyšnú princeznú, Princeznú so zlatou hviezdou na čele, Princa a Večernicu, nech to rodovo vyvážime, Cisárovho pekára a naopak, Perinbabu a tak ďalej.
Spomenúť si na všetky tie naše klasické, tradičné, najlepšie „vianočné rozprávky“ si už nedokážeme ani my sami, skutoční pamätníci tých pravých televíznych Vianoc. Ono sa ale tie rozprávky zase budú dať v tomto čase kdesi vidieť.
Dařbuján a Pandrhola, Soľ nad zlato, Plavčík a Vratko, Byl jednou jeden král..., Šialene smutná princezná či Vianoce Adama Boronču, Noc pod Kračúnom, Vianočné oblátky, Kubo, Rysavá jalovica a ďalšie klenoty televíznych archívov.
