Rok 2020 zostane pre celý svet pamätným pre pandémiu koronavírusu. Tá sa z čínskeho Wu-chanu rozšírila takmer do všetkých obývaných kútov našej planéty.

Následky pandémie sa neprejavili len vo vysokom počte nakazených a mŕtvych (63 miliónov nakazených a 1,5 milióna obetí), ale aj v rozsiahlych ekonomických škodách a ďalších následkoch z protipandemických opatrení, bez ktorých by boli počty nakazených, chorých a mŕtvych násobne vyššie.
Sprievodným javom pandémie sa stala aj infodémia, záplava dezinformácií a falošných správ. Tomuto fenoménu sa nevyhlo ani Slovensko. V nasledujúcom texte sa pozrieme na vývoj falošných príbehov tuzemskej dezinformačnej scény.
Nech je táto reflexia zdrojom ponaučenia, lebo zdroje manipulácií ešte ani zďaleka nepovedali posledné slovo.
Infodémia tu bola aj pred pandémiou
Na začiatok treba povedať, že dezinformácie a zavádzajúca propaganda boli silno prítomné v slovenskom informačnom priestore aj pred vypuknutím pandémie. Slovenská dezinformačná scéna je roky mimoriadne rozvinutá a len na facebooku sa nachádza podľa databázy blbec.online viac ako 1800 zdrojov manipulatívneho obsahu.

O sile tohto „neviditeľného“ fenoménu vypovedajú aj prieskumy verejnej mienky, ktoré pravidelne zverejňuje organizácia Globsec. Podľa posledného prieskumu na Slovensku verí konšpiráciám až 56 percent ľudí. Naopak najmenej náchylní na konšpiračné teórie sú Litovčania (17 %) a Rakúšania (20 %).
Príčiny tohto vysokého rozdielu nie sú len v tom, že je na Slovensku mimoriadne vysoká aktivita zdrojov nepravdivého obsahu, ale dôvodom je aj nedostatočná kvalita školstva a absencia aktivít zo štátu, ktoré ponechávajú voľné pole pôsobnosti rôznym šarlatánskym webom a dezinformačným zdrojom, pričom štátne inštitúcie nerozvíjajú potrebu vlastnej strategickej komunikácie.
Na začiatku bolo ticho
Vývoj situácie vo Wu-chane si v prvých fázach epidémie koronavírusu všímali len seriózne médiá. Dezinformátori mali v danom období plné ruky práce so šírením vlastných manipulatívnych naratívov, ktorými sa snažili ovplyvniť slovenskú verejnosť pred februárovými voľbami.
Preto v prvotnej fáze rozšírenia koronavírusu na Slovensku zostali tieto manipulatívne zdroje doslova zaskočené. Trvalo im až niekoľko týždňov, kým prišli s obsahom, ktorý nadväzoval na manipulatívne naratívy zo zahraničia, a týmito prebratými nezmyslami začali rámcovať tému koronavírusu pre slovenskú verejnosť až v závese serióznych zdrojov informácií.
Vidím dve zdôvodnenia tohto sklzu. Pozornosť celej krajiny bola na prelome februára a marca upriamená k práve finalizujúcej predvolebnej kampani miestnych politických strán a následnému spracovaniu výsledkov volieb, ktoré priniesli mnohé prekvapenia.