Do nového roka vstúpil s víziou, že rok 2020 bola len etapa v dejinách, ktorej sa rýchlo zbavíme. Herec MAREK MAJESKÝ však nevidí len to zlé, čo pandemický rok za sebou zanechal.
V rozhovore pre SME hovorí, že pozitívne vníma najmä veľkú snahu ľudí hľadať v sebe silu a odvahu bojovať aj proti stavom zúfalstva a bezmocnosti.
Aké silné stránky v nás kríza prebudila? Čo sa podarilo v politike a čo by mali politické špičky zlepšiť? Ktorý politik si zaslúži označenie politická osobnosť roka? A aký je jeho názor na očkovanie?
Negatívnych správ priniesol uplynulý rok viac než dosť, v ich záplave často zanikli tie pozitívne. Čo pekné rok 2020 priniesol vám?
V súčasnej situácii nie je pre mňa jednoduché odpovedať pozitívne, máme všetci za sebou výnimočne ťažký rok. Veľmi však vnímam zmenu životného štýlu a nastavenia, nielen mňa a mojej rodiny, ale aj blízkych a okolia. V marci nastal veľký šok a celý náš doterajší život sa zmenil. Postupom času som sa však snažil všetko vnímať cez optimistickejšiu optiku.
Zastavili sme sa v našich uponáhľaných životoch, boli sme oveľa viac nielen s blízkymi, ale aj sami so sebou. Dúfam, že nás to prinútilo zamyslieť sa nad tým, ako žijeme a či je to tak v poriadku. Či je správne stále sa za niečím naháňať, plniť časové kvóty a odfajkávať si v pracovných diároch ďalšie splnené úlohy. Snáď nám to zastavenie prinieslo aj akúsi duchovnú obrodu.
Vám ju prinieslo?
S bratom som bol vychovávaný v rodine, ktorej boli duchovné hodnoty vždy blízke. S rodičmi sme chodievali každú nedeľu pred obedom do kostola. Takže takéto zastavenie v rámci týždenného rytmu mi bolo vždy vlastné.
Priestor na meditáciu môže byť pre niekoho kostol, pre iného les, samota, ticho či dobrá kniha. Chcem veriť, že ľuďom prinieslo toto zastavenie aj pozitívne veci a zamysleli sa nad spôsobom svojho života. Hádam ich to priviedlo k revízii hodnôt a dokázali zmeniť zautomatizované, skostnatené návyky.
Zmenili ste nejaké aj vy?
Budem sebakritický. Ľahko sa teoretizuje a filozofuje. Vedieť svoje predstavy uviesť aj do života a žiť podľa nich je už ťažšie. U mňa nenastali hmatateľné zmeny, skôr hlbšie uvedomenie, že život je nevyspytateľný, strašne rýchly a nevieme minúty ani sekundy, čo sa v našom okolí môže zmeniť.
O to viac si treba užívať každý okamih dňa, každé možné stretnutie s blízkymi a priateľmi, naplno. Uvedomil som si, že nechcem byť iba skrutka v systéme, ktorá plní nalinajkované úlohy. Keď sa, verím, že v blízkej budúcnosti, znovu vrátime k životu, ktorý nebude ovplyvnený pandémiou, chcem si naďalej nájsť čo najviac času pre seba a pre rodinu.
Mám dve malé deti a tým, že sme teraz všetci spolu celé dni, užívam si aj s manželkou čas s nimi. Momentálne žijeme dni, ktoré sú pre nás všetkých čoraz horšie po epidemiologickej stránke, preto je veľmi dôležité cielene, ako protiváhu negatívneho, hľadať na živote iba to pozitívne.
Veď aj z histórie poznáme veľa období, keď sa ľuďom žilo ťažko. Vždy však nájdeme množstvo príkladov na to, že vznikali krásne diela, príbehy priateľstva, dôkazy obety, dobroty a lásky a nebolo to len o tom, ako bolo zle. Práve naopak. Verím, že keď je človeku ťažko, dokáže v sebe objaviť viac citu, ľudskosti a pochopenia.

Čo pandémia ukázala o stave našej spoločnosti?
Bolo by odo mňa veľmi povrchné zovšeobecňovať to. Ak použijem ako príklad svojich študentov, ktorých učím, aj oni sú rôzni. Preto aj môj prístup k nim musí byť odlišný. Sú medzi nimi talentovaní aj tí menej nadaní.
Niektorí majú vrtochy a kašlú na dar, že majú talent, nájdu sa zase pracovití, ktorí sa vedia dostať ďalej napriek tomu, že nie sú, ako zvykneme hovoriť, „pobozkaní“. Myslím si, že tak je to aj so Slovenskom.
Vo všeobecnosti sa mi ale páči prejav a myslenie našej pani prezidentky. A asi nielen mne, keďže je dlhodobo našim najdôveryhodnejším politikom. Áno, sú aj ľudia, ktorí s ňou nesúhlasia, neodškriepiteľný fakt je však ten, že jej komunikácia a snaha vnášať do rozvášnených emocionálnych situácií pokoj, konštruktivizmus, nádej a vieru je výnimočná a často si myslím, že Slovákmi aj nedocenená.
“Človek nesmie rezignovať, opúšťať sa a hľadať iba nepriateľa. Práve naopak. Musí hľadať silu, energiu a možnosti, čo s tým môže urobiť.
„
Aj v novoročnom príhovore povedala, že my Slováci by sme sa mali zmeniť, nehľadať stále vinníkov a nepriateľov. Mali by sme skôr obrátiť pozornosť na to, čo s tým vieme urobiť a hľadať východisko z núdze, nielen plakať a sťažovať sa. Spojiť sa.
Vnímate aj silné stránky, ktoré sa v nás počas roka prejavili?
Aj v prostredí ,v ktorom sa pohybujem som videl rôzne príklady toho, že aj v ťažkej dobe sa dá zomknúť a nájsť zmysel bytia.